„… čo je svetu neurodzené a opovrhnuté, vyvolil si Boh, a čoho niet, (vyvolil si), aby zničil to, čo je,   aby sa nikto nechválil pred Bohom.“ (1K 1:28-29)

Dávid bol asi najmenej pravdepodobným kandidátom na izraelský trón.. Ľudia si zvolili muža menom Saul.  Bol sebavedomý, sebaistý a vcelku charizmatický. Ľudia ho mali radi. Na prvý pohľad sa zdalo, že Saul bude dobrým kráľom. Čoskoro ho však naplnila pýcha a začal očividne neposlúchať Boha. Pán ho varoval, Saul ho však aj naďalej neposlúchal. Napokon mu Boh v podstate povedal: „Tu si skončil. Nahradím ťa niekým iným.“

Tu prišiel Dávid s ryšavými vlasmi a pravdepodobne aj nejakými pehami. Ľudia, ktorí pozorovali, ako Samuel pomazáva Dávida za ďalšieho kráľa Izraela, si možno mysleli, že Samuel je už senilný. Žartuješ? Jeho? Zo všetkých ľudí pomazávaš Dávida?

Boh však vidí veci inak, ako ich vidíme my. Dávid bol len obyčajný pastier. Napriek tomu si ho Boh vyvolil.

 Prečo to vyzerá, akoby sa Boh obzvlášť snažil vybrať si tých najmenej kvalifikovaných ľudí?  Existuje na to jednoduchá odpoveď: Aby bol oslávený. Ako to vyjadruje 1K 1:28-29: „čo je svetu neurodzené a opovrhnuté, vyvolil si Boh, a čoho niet, (vyvolil si), aby zničil to, čo je, aby sa nikto nechválil pred Bohom.“

Okolnosti, ktorým práve čelíš, nemôžeš zmeniť. Môžeš však  ovplyvniť to,  ako na ne  budeš reagovať a pre čo budeš žiť.

Boh nehľadá talentovaných, obdarených či krásnych ľudí. Netvrdím  samozrejme, že si ich nemôže  použiť. . Boh hľadá dostupných ľudí a s málom dokáže urobiť veľa. Dokáže urobiť neobyčajné veci s veľmi obyčajnými ľuďmi. Boh si používa obyčajných ľudí, aby zmenil svet.