„… aby vaša skúšaná viera, omnoho drahšia ako hynúce, ale ohňom preskúšané zlato, bola vám na chválu, slávu a česť pri zjavení Ježiša Krista.“ (1Pt 1:7)

Ježiš nepochybne videl, že v obrovskom zástupe, ktorý sa zhromaždil, aby si vypočul Jeho reč, je veľa hladných ľudí. Bol čas obeda a oni tam stále sedeli. Obrátil sa teda na Filipa a spýtal sa ho: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“ (J 6:5)

Naozaj Ježiš žiadal Filipa o pomoc, akoby si nevedel rady? Zjavne nie. V skutočnosti nám nasledujúci verš prezrádza: „Ale to povedal len preto, aby ho skúšal; lebo sám vedel, čo urobí.“ (v. 6)

Filip v podstate povedal, že na nasýtenie všetkých tých ľudí by bolo potrebné malé bohatstvo. V žiadnom prípade to nemohli zvládnuť. Vtedy Ondrej poznamenal: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve rybičky; ale čo je to pre toľkých?“ (v. 9)

Bola to skúška. Mohli dôverovať Bohu? Ježiš už urobil zázraky. Vedeli, čoho je schopný. Ale mohli mu dôverovať, že zabezpečí jedlo pre množstvo hladných ľudí?

Očividne nie, pretože ani Ondrej, ani Filip nevedeli, čo majú robiť. Ježiš však rozmnožil tých päť jačmenných chlebov a dve ryby, aby nasýtil 5 000 ľudí, pričom im zostalo dvanásť košov jedla (pozri verše 10-13).

Mohli by sme povedať, že Jeho učeníci v tejto skúške neobstáli. Neprešli sme však aj my obdobím skúšky? Vyskytne sa veľký finančný problém a my rozmýšľame, ako zaplatíme ten nečakaný účet. Rozmýšľame, ako vyjdeme s peniazmi.

Môžem vám povedať, že po tom, čo chodím s Pánom od svojich 17. rokov, sa ku mne Boh vždy priznal. A verím, že sa prizná aj k tebe (pozri List apoštola Pavla Filipským 4:19). On nás však bude skúšať. Boh nás necháva prejsť obdobím skúšok, aby sa uistil, že sa učíme a rastieme.