„Preto vám sám Pán dá znamenie: Ajhľa, panna počne, porodí syna a dá mu meno Immanuel.“ (Iz 7:14)

Počas prvého Štedrého večera neboli na žiadnom dome žiarivé farebné svetlá. Nebol žiaden vianočný stromček a nikomu sa v hlave nezrodila predstava o medovníkoch. Bola to len ďalšia betlehemská noc.

Ale svetové dejiny sa mali čoskoro zmeniť. Keď Mária a Jozef prišli do mesta, v hostinci nebolo miesto. Boží Syn teda vstúpil do nášho sveta v stajni alebo, s najväčšou pravdepodobnosťou, v jaskyni.

Teraz, keď sa rodičom narodí dieťa, najmä ich prvé dieťa, zavolajú svojim blízkym a oznámia im váhu a dĺžku dieťaťa a skutočný čas narodenia. Na prvé Vianoce Boh Otec tiež oznámil, že sa narodil Jeho Syn.

Komu to oznámil? Človek by si myslel, že povedal cisárovi, že sa narodil Boží Syn. Namiesto toho však Boh svoju správu nasmeroval k pastierom, ktorí boli v noci na poliach a strážili svoje stáda.

„Ale anjel im povedal: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán.“ (L 2:10-11)

Pastieri sa teda vybrali do Betlehema, kde našli Jozefa a Máriu a dieťa v jej náručí.

Na Vianociach je, samozrejme, veľa dobrých vecí, ale keď očakávame ich príchod, uvedomme si, že Vianoce nemôžu splniť svoje sľuby. Myslím, že v hĺbke duše v skutočnosti netúžime po Vianociach, ale po Kristovi. Myslím si, že očakávanie, ktoré máme na Vianoce, je túžbou po samotnom Bohu. A to je posolstvo Vianoc: Boh je s nami.