„Ale tí, čo očakávajú na Hospodina, dostávajú novú silu, vznášajú sa na krídlach ako orly, bežia, a neumdlievajú, chodia, a neustávajú.“ Izaiáš 40:31

Možno si hovoríš: to zasľúbenie nie je o mne. Modlím sa o silu, ale som stále rovnako bezmocný. Zdá sa, že pre mňa neexistuje taká pomoc. Mnoho kresťanov sa takto sťažuje.

Prosím ťa, prečítaj si verš, ktorý stojí na začiatku dnešného zamyslenia. Nie je tam napísané: Tí, ktorí očakávajú na Hospodinovu silu, dostanú novú silu. Je tam napísané: „Tí, čo očakávajú na Hospodina, dostávajú novú silu.“

Je obrovský rozdiel medzi očakávaním na Hospodinovu silu a očakávaním na Hospodina samotného.

Je ľahké zamestnať svoju myseľ všetkým tým, čo nám Hospodin má dať. Jeho pomoc, požehnanie, duchovné dary a Pán sa dostávajú do úzadia. Potom nečudo, že sa človek cíti sklamaný z Pánových sľubov. Ale v skutočnosti ich človek ani nezačal používať.

Je však úplne iné, keď človek začne počítať so samotným Pánom. Najväčšie zasľúbenia v Biblii sú naviazané na očakávanie na Pána. Zvlášť často je v pôvodnom texte použité slovo, ktoré znamená zdanlivo márne, dlhé čakanie. Ten, kto očakáva na Pána, zažije veľké veci, pretože začína chodiť vo viere a dôvere v samotného Pána bez toho, aby očakával nejaké výnimočné zážitky.

Takéto tvrdenie znie čudne, ako keby si odporovalo. Ten, kto nečaká na zážitky, ten ich dostáva, a naopak ten, kto na ne čaká, nedočká sa zväčša ničoho.

Pán nemá záujem na našom posilňovaní, ale na tom, že On bude našou silou. Ten, kto vo svojej bezmocnosti kráča krok za krokom v závislosti na Pánovi Ježišovi, pozná, že ho Pán používa a že do jeho života prichádza nová sila.