„Potom rozkázal učeníkom vstúpiť na loď a preplaviť sa pred Ním na druhú stranu, kým nerozpustí zástupy… Loď bola už mnoho honov od brehu a zmietali ňou vlny, pretože vietor fúkal proti nim.“ (Mt 14:22,24)

Schyľovalo sa k problému. Ježiš práve nakŕmil päťtisíc ľudí piatimi chlebami a dvoma rybami. Biblia nám prezrádza ďalšiu časť príbehu: „Preto Ježiš, keď poznal, že chcú prísť a zmocniť sa Ho, aby Ho urobili kráľom, utiahol sa zase na vrch do samoty.“ (J 6:15) Ľudia v podstate hovorili: „Budeš naším kráľom či sa ti to páči, alebo nie, pretože ty si takým kráľom, akého chceme. Privádzať mŕtvych k životu? To je pekné. Navrátenie zraku slepým? To je dobré. Jedlo zadarmo?  Tak sa nám to páči!“

V podstate Boha využívali. Preto Ježiš prikázal svojim učeníkom, aby nastúpili do člna a potom ich poslal preč. Prečo? Vedel totiž, že by ich to zničilo. Pri viac než len jednej príležitosti sa učeníci hádali o tom, kto z nich bude najväčším v kráľovstve. Títo ľudkovia  by sa zrazu preklopili  od chudoby k veľkému bohatstvu. Z mužov na okraji spoločnosti, ktorými ostatní pohŕdali, by sa stali váženými vplyvnými občanmi.. A to by ich zničilo. Pre ich vlastnú ochranu Ježiš chcel, aby sa z daného miesta dostali čo najskôr preč.

Preto sa vydali na more, kde ich však zastihla búrka. Práve to učeníci potrebovali, pretože to bola ochraňujúca búrka.

Niekedy do našich životov prichádza búrka, ktorá nás ochraňuje od niečoho horšieho. Pre nás je náročné uchopiť to rozumom. Je možné, že ťažkosti by niekedy mohli byť lepšie než úspech? Niekedy naozaj môžu byť, , pretože sa počas nich naučíme veci, ktoré by sme sa inak nenaučili.

Ten, ktorý búrku vyvolal, je v nej zároveň aj úkrytom. Niekedy môžu byť veci, ktorých sa v živote najviac desíme, pre nás najlepšie. Boh dopustí v našom živote pohromu, aby nám ukázal svoju moc.

https://www.harvest.org