„Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou, kde som ja, a videli moju slávu, ktorú si mi dal, pretože si ma miloval ešte pred založením sveta.“ Evanjelium podľa Jána 17:24

Kresťan veľa zápasí s vlastnou vôľou. V Božom dieťati sú dve sily, duch a telo bojujú proti sebe. Preto nie je ťažké pochopiť Zachariasa Nielsena, ked‘ píše:

Často v odvážnej viere stúpa hore moja modlitba: „Ó, Bože, nech sa Tvoja vôľa stane.“ No keď si uvedomím Tvoju vôľu, často vidím, že som vlastne myslel tú svoju.

Nikdy nedosiahneš nepoškvrnenú, čistú a svätú vôľu.

Preto je kľúčové, aby si sa obrátil na Toho, ktorý má všetko, čo ti chýba. Ježiš nemá rozpoltené srdce. Jeho vôľa je jedno s Otcovou vôľou. Bolo to tak aj vtedy, keď musel vypiť horký kalich smrti až do dna. Modlil sa, aby Ho minul. Ale to nebolo to posledné, čo povedal. Podrobil sa vôli svojho Otca: „Avšak nech sa stane nie moja vôľa, ale Tvoja.“

Ježiš dal Božiemu dieťaťu niečo zo seba. Ak veríš v Neho, si s Ním zjednotený. Máš podiel na Kristovej plnosti. Preto sa musíš chopiť Jeho dokonalej vôle.

Čo je to, čo chce Ježiš?

Chce, aby tí, ktorých Mu Boh dal, boli s Ním, tam kde je On.

Bez ohľadu na to, čo by to stálo, taká bola Ježišova vôľa. Žiadna moc sa voči tomu nemohla postaviť. Dokonca ani smrť na kríži nedokázala zmeniť Ježišovo rozhodnutie.

Taká mocná je Jeho láska k tebe. Nedokázal si predstaviť raj bez toho, aby ti nedovolil podieľať sa na ňom. Preto do toho vložil celú svoju vôľu.

Ak ťa mučí vlastná premenlivá a váhavá vôľa, rozmýšľaj o tom, čo chce pre teba Ježiš. Vlož do Neho svoju dôveru. Jeho vôľa je silná. Dokáže ťa niesť. Môže ťa viesť životom. Ježiš chce, aby si s Ním strávil večnosť. Ďakuj Mu za to a odpočívaj v Jeho vôli.