“Očakávaj na Hospodina! Pevný buď! Nech je zmužilé tvoje srdce a očakávaj Hospodina.” Žalm 27:14

Dávid bol vo veľkej núdzi. Cítil sa zavrhnutý Bohom, cítil, že je to jediný možný následok jeho hriechu a nevery. Preto kričí: “Čuj, Hospodine, môj hlas, keď volám, zmiluj sa nado mnou a vyslyš ma! Tebe pripomína moje srdce Tvoj príkaz: Hľadajte moju tvár! Tvoju tvár hľadám, Hospodine. Neskrývaj svoju tvár predo mnou, neodmietaj s hnevom svojho služobníka! Ty si mi býval pomocou, nezavrhni a neopusť ma, ó Bože mojej spásy!” (Ž 27:7–9)

Takéto chvíle prichádzajú na každého kresťana. Všetko sa zdá beznádejné. Vidíš u seba len klamstvo, hriech a neveru. Cítiš sa duchovne mŕtvy, zavrhnutý Bohom a ponechaný beznádejným myšlienkam.

Ale práve preto, že sa tak cítiš, musíš volať k Bohu, aj keď sa ti to zdá beznádejné.

Pán Ježiš nie je od teba ďaleko. Zdá sa ti, že je. Ale On je bližšie, než dokážeš chápať. On ti odpovedá, ako odpovedal Dávidovi: “Očakávaj na Hospodina! Pevný buď! Nech je zmužilé tvoje srdce”

Očakávať znamená čakať dlho, aj keď sa to zdá márne. Ale nie je to márne! Boh skúša našu vieru, aby sme rástli v milosti a v poznaní Jeho. No keď nás skúša, nepociťujeme to ako skúšku, ale ako keby nás zavrhol a vzdal sa nás pre všetok náš hriech. Keby sme to tak necítili, nebola by to žiadna skutočná skúška viery.

V takej situácii nás sám Pán vyzýva k tomu, aby sme Mu dôverovali a boli pevní!

Rob to a budeš bližšie spojený s Pánom Ježišom. A keď to budeš najmenej čakať, zjaví sa ti znova a naplní tvoje srdce radosťou a vďačnosťou.