„Otče, prišla hodina; osláv svojho Syna, aby Syn oslávil Teba.“ Evanjelium podľa Jána 17:1

Ako sa človek modlí, tak dostáva – hovorí staré príslovie.

Vzťahuje sa to aj na Pána Ježiša. Keby sme nemali zaznamenané o Pánovi Ježišovi nič iné, len túto Jeho arcipastiersku modlitbu, stačilo by to na to, aby sme vedeli, že tu hovorí vlastný Boží Syn.

Pán Ježiš dospel k rozhodujúcej hodine. K hodine, ktorá bola Bohom určená pevne od vekov. K hodine, kedy sa má naplniť spása a všetko, čo bolo od začiatku zvestované.

Nikto iný, len Pán Ježiš sa mohol modliť takúto modlitbu: „…osláv svojho Syna, aby Syn oslávil Teba.“

My sa takto modliť nemôžeme. Nemôžeme sa modliť k Pánu Bohu, aby nás oslávil a aby sme potom my oslávili Jeho. Keď tak spravíme, zavrhneme pravdu o nás samých. Boh nemôže spraviť nič z nás podľa našej prirodzenosti, pretože samotná naša podstata zlyháva. Nie je v nás nič, čo môže Pán na niečo použiť.

My sa musíme modliť úplne inú modlitbu. Otče, zjav svojho Syna vo mne, aby som Ťa mohol osláviť.

Je len jeden, ktorý môže osláviť Boha. Vlastný Boží Syn, Ježiš Kristus!

Je úžasné vidieť, akým spôsobom oslávil svojho Otca Pán Ježiš.

„Ja som Ťa oslávil na zemi“ – hovorí Pán Ježiš Otcovi, „keď som dokonal dielo, ktoré si mi dal konať.“ Pán Ježiš oslávil Boha utrpením za naše hriechy.

My vzdávame Bohu česť tým, že Ježišovo utrpenie za naše hriechy prijímame.

Vtedy sa stáva aj náš život oslavou Boha, pretože Pán Ježiš skrze vieru prebýva v našich srdciach.