„Povedal im: Keď sa modlíte, hovorte: Otče náš, ktorý si v nebesiach…“  Evanjelium podľa Lukáša 11:2a

Keď voláme Boha naším Otcom v nebi, v prvom rade musíme pamätať, že je to Pán Ježiš, kto nám ukázal, že Ho takto môžeme volať. Potom si musíme pozorne všimnúť veľké zasľúbenia, ktoré dáva Božie Slovo tým, ktorí považujú veľkého Boha za svoje útočište a pomoc.

„Blahoslavený, komu je Boh Jákobov na pomoci, ktorého nádej je v Hospodinu, jeho Bohu, ktorý učinil nebesá i zem, more i všetko, čo je v ňom; ktorý zachováva vernosť naveky; On dopomáha utláčaným k právu a lačným dáva chlieb.“ (Ž 146:5–7)

Vtedy, keď máme najväčšiu potrebu modliť sa a sme vo zvlášť ťažkej situácii, vtedy často obraciame svoj pohľad do seba. Vtedy strácame odvahu modliť sa a dôveru, že Boh nám pomôže. Preto je dôležité, aby sme obrátili svoj pohľad na Toho, koho vzývame v modlitbe. Myslite na Jeho veľkosť a myslite na všetko, čo Božie Slovo zasľubuje a dáva tým, ktorí sa utiekajú k Bohu vo svojich modlitbách.

Keď uprieme svoj pohľad na Neho, zachraňuje nás to od bojazlivosti a dodáva odvahu a dôveru v Boha. To dáva modlitbe silu.

„Ktorý si v nebesiach“ – to nie je len označenie toho, kde Boh prebýva, ale v prvom rade vyjadrenie Jeho vyvýšenosti a zvrchovanosti nad každým a všetkým. Nebo, to nie je označenie miesta. Základný význam tohto slova označuje vyvýšené postavenie nad ľuďmi. Toto postavenie prináleží len samému Bohu. Preto sa tieto slová často chápu aj vo význame miesta, kde Boh prebýva.

Tieto veci nám ukazujú, že Ten, ku ktorému sa modlíme, je všemohúci. On môže všetko, čo chce. Sám o sebe hovorí: „Ajhľa, ja som Hospodin, Boh každého tela. Či je pre mňa niečo nemožného?“ (Jer 32:27)