„Tu jeden z nich, vidiac, že je uzdravený, vrátil sa a silným hlasom oslavoval Boha; padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval Mu; a bol to Samaritán.“ (L 17: 15-16)

Biblia rozpráva príbeh o desiatich mužoch, ktorí naozaj mali byť Bohu za čo vďační. Ježiš sa ich zázračne dotkol. Pred týmto dotykom boli úplnými vyvrheľmi, spodinou spoločnosti. Spomínaní muži boli malomocní. V danom období histórie nebolo možné klesnúť na spoločenskom rebričku oveľa nižšie, než s touto nevyliečiteľnou chorobou.

Ak sa zistilo, že je nejaký človek malomocný, nemohol byť v kontakte s inými ľuďmi. Musel opustiť svoj dom a priateľov a žiť oddelene. Máme tu teda mužov, ktorí žili tento izolovaný, utrápený a osamelý život. Počuli však o Ježišovi. Počuli, ako dotykom uzdravoval ostatných.

Volali teda na Pána a žiadali ho o Jeho uzdravujúci dotyk. Títo muži teraz pred Ježišom stáli v rôznych štádiách rozkladu. Ich oblečenie bolo roztrhané od neustáleho trúchlenia. Ich hlavy vychudnuté na kosť neboli pokryté. Podľa Mojžišovho zákona sa od nich vyžadovalo, aby kričali: „Nečistý! Nečistý!“  všade, kadiaľ šli.

Ježiš im však neodpovedal špeciálnymi efektmi, dokonca ani dramatickým dotykom. Len jednoducho povedal: „Choďte, ukážte sa kňazom!“ A oni to urobili. A skúste uhádnuť, čo sa stalo? Boli uzdravení.

Napriek tomu sa však len jeden z nich rozhodol vrátiť späť a poďakovať. Biblia prezrádza, že to bol Samaritán, čo pre nás osobne nič neznamená. No Židia a Samaritáni spolu zvyčajne nejednali. Židia Samaritánmi opovrhovali. A predsa, nebol to jeden zo synov Abraháma, ktorý sa prišiel poďakovať. Bol to Samaritán. Ježiš  to ocenil.

Keď ide o žiadanie Boha o pomoc, sme rýchli. Pamätajme však na to, aby sme boli rovnako rýchli aj v ďakovaní za Božie odpovede na naše žiadosti.

https://www.harvest.org