„Pane, nauč nás modliť sa, ako aj Ján naučil svojich učeníkov.“ Evanjelium podľa Lukáša 11:1

Pán Ježiš a Jeho učeníci chodievali podľa zvyku do synagógy. Zväčša sa modlili modlitby, ktoré sa bežne používali v synagóge. Z hlavnej časti pozostávali z Dávidových žalmov. To isté robieval so svojimi učeníkmi aj Ján.

Ale v určitom okamihu sa Ján Krstiteľ odklonil od modlitieb synagógy. Namiesto bežnej židovskej modlitby, ktorá nepozostávala z Dávidových žalmov, naučil Ján svojich učeníkov inú modlitbu. Toto je pozadie otázky, ktorú dávajú učeníci Pánovi Ježišovi. „Pane nauč nás modliť sa, ako aj Ján naučil svojich učeníkov.“ Ako odpoveď ich Pán Ježiš učí modlitbu, ktorú nazývame „Otče náš“.

Židia sa modlievali trikrát denne. Pán Ježiš vychádzal z toho, že aj Jeho modlitba sa bude používať trikrát za deň.

Pán Ježiš považoval túto modlitbu za veľmi dôležitú. Vidíme to aj z toho, že ju učil svojich učeníkov pri rôznych príležitostiach. Pre Ježišove zvestovanie a vyučovanie je charakteristické, že v rôznych variáciách často opakuje to, čo povedal. Podobne sa môžeme vyjadriť aj o charaktere celej Biblie ako Svätého Písma. Je to opakovanie v rôznych variáciách.

Takéto poznanie môže v dnešných kresťanoch vyvolať rôzne reakcie. Mnohí ľudia sa obávajú častých opakovaní. Myslia si, že sa vec stáva povrchnou a rutinnou. Ale v tomto prípade sa mýlia.

Samozrejme, že rutinné čítanie bez toho, aby sme sa zamysleli, a bezmyšlienkovité modlenie, nás ničí. Ale týka sa to každej bezmyšlienkovitosti a v skutočnosti nemá nič spoločné s opakovaním. Naopak, opakovanie vytvára pohľad a porozumenie, ktoré odháňa povrchnosť a bezmyšlienkovitosť. Opakovanie je matkou múdrosti, hovorí staré latinské príslovie.

Na toto musíme pamätať v našom srdci, keď ide o modlitbu, ktorú nás Pán Ježiš naučil!