„Majte súcit s pochybovačmi, zachraňujte ich, vytrhnúc ich z ohňa…“ (Jud 1:22-23)

Možnože sa ťa niekto opýtal nasledujúcu otázku alebo si si ju položil sám: „Ako môže milujúci Boh poslať ľudí do pekla?“ Dovoľ mi odpovedať citáciou J. I. Packera, ktorý napísal: „Písmo vidí peklo ako slobodnú voľbu… Peklo vystupuje ako Božie gesto rešpektu ľudskej voľby.“

C. S. Lewis to zhrnul slovami: „Na konci budú len dva typy ľudí: tí, ktorí povedia Bohu, „Nech sa stane Tvoja vôľa,“ a tí, ktorým nakoniec Boh povie: „Nech sa stane tvoja vôľa.“ Všetci, ktorí sú v pekle, si to zvolili. Bez vlastnej voľby by peklo nemohlo existovať.“

Timothy Keller poznamenal: „V skratke, peklo je jednoducho človekom slobodne zvolená identita oddelená od Boha na trajektórii do večnosti.“

Keď niekto končí v pekle, láme to Bohu srdce. Odmietol Božie riešenie a vybral sa vlastným smerom.

Generál William Booth, zakladateľ Armády spásy, povedal, že ak by bolo podľa neho, ako súčasť jeho evanjeliového tréningu by svojich účastníkov školenia zobral a zavesil nad peklom, aby dokázali pochopiť, čo čaká tých, ktorí Pána nepoznajú.

Chcem urobiť všetko, čo môžem, aby som každého, koho poznám, varoval, aby neskončil na tom strašnom mieste. Nevravím, že by sme mali zavolať každému neveriacemu, ktorého poznáme, a povedať mu: „Nachádzaš sa na ceste do pekla!“ Biblia vraví: „… dobrota Božia ťa vedie k pokániu.“ (R 2:4)

Povedz im o tom, čo Kristus urobil pre teba. Povedz im o nádeji neba. Povedz im o odpustení hriechov. A povedz im, aké sú následky, keď neuveria. Nevynechávaj to. Neoslabuj to. Máme nádej neba, ale nechceme, aby niekto išiel do pekla.