„Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou.“ Zjavenie Jána 3:20

Pán Ježiš stojí pred zatvorenými dverami srdca. To je samo o sebe veľké evanjelium. Pán Ježiš vynáša rozsudok nad stavom vo vnútri srdca. Vtedy sa takmer všetko zdá veľmi beznádejné. Ale Pán Ježiš sa chce dostať dovnútra, do srdca, aby upravil všetko na svoje miesto. Preto stojí vonku a klope. Laodikejským hovorí, že toto klopanie sa uskutočňuje skrze Jeho Slovo. Najprv im hovoril o ich hriechoch, ale potom im tiež povedal: „Ja všetkých, ktorýchkoľvek milujem, vychovávam a trescem. Rozhorli sa teda a kajaj sa!“ (Zjav 3:19) Je to Ježišova láska, ktorá sa prejavuje, keď im rozpráva o stave, v akom sa nachádzajú. To vedie k obráteniu. Ak si zoberiem Božie Slovo k srdcu, vtedy si uvedomujem a vyznávam všetky svoje hriechy. Vtedy sa so svojimi hriechmi obraciam k Pánovi Ježišovi. Vtedy som horlivý a kajám sa. Práve týmto spôsobom otvárame dvere nášho srdca Pánovi Ježišovi. „Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere…“ – hovorí Pán Ježiš. Tieto slová často chápeme ako dve odlišné veci. Najprv budeme počuť Ježišov hlas a potom otvoríme dvere. Ale v skutočnosti, podľa hebrejského používania jazyka, je to jedna a tá istá vec. Aj keď je to v texte napísané po grécky, je to výraz, ktorý nazývame hebraizmom. Môžeme to preložiť takto: Ak niekto počuje môj hlas a skrze neho otvára dvere. Hlas je to isté, ako zvesť. Ten, kto počúva Ježišovu zvesť a prijíma ju, otvára dvere svojho srdca Pánovi Ježišovi. Vtedy prichádza Pán Ježiš a ukladá všetko na správne miesto!