Stačilo 36 dní a z jednej slobodnej krajiny sa stalo dobité územie. Príbeh Poľska. Mocensky si ho vtedy pred zimou 39 rozdelili mocní Berlína a Moskvy. Stačil na to čas od 1. septembra do 6. októbra. 

Strih. Posun o takmer storočie. 

43 dní trvá vládnej zostave s označením FICO4 nie síce totálne, no postupné mocenské ovládnutie Slovenska. Najprv sa vysporiadali s policajným prezidentom, neskôr s vyšetrovateľmi NAKA čurilovcami, stihli obísť a následne pohroziť Úradu pre oznamovateľov protispoločenskej činnosti, Ústavu pamäti národa pohrozili za trestné oznámenie na Ľuboša Blahu, Najvyššiemu kontrolnému úradu oznámili, že bude mať špeciálneho podpredsedu pre vysporiadanie sa s covidovou minulosťou, zo štyroch médií sa stali „nepriatelia“ premiérovho Slovenska, šéf regulačného úradu si zas od predsedu vlády vypočul, že je „terorista“….a takto by sme mohli pokračovať deň po dni, až by sme prišli k aktuálnej „mikulášskej“ strede, kedy by sa mali len chodbové reči a parlamentné šumy o budúcnosti špeciálnej prokuratúry a jej prvého muža Daniela Lipšica premeniť na verejnosti známe vládne materiály. 

Quo vadis – Kam kráčaš, Slovensko? Téma pre politológa Radoslava Štefančíka, pozorného pozorovateľa jeho pohybov. 

Rýchlosť „bagra na demokraciu“

„Aj ja som prekvapený, ako rýchlo s tým bagrom na demokraciu idú“, hovorí Štefančík. Dopĺňa, že môže ísť o stratégiu, ktorá protivníka vyradí z možnosti pohotovej reakcie. „Chcú to mať rýchlo za sebou, a bez zbytočných rečí nejakých novinárov, politológov a širokej občianskej verejnosti“, tvrdí. 

Koniec špeciálneho prokurátora a špeciálnej prokuratúry

„Hovorili to už pred voľbami, že Daniel Lipšic napatrí na takúto funkciu. Teraz robia všetko pre to, aby ho z nej dostali. Toto nikoho neprekvapí“, reaguje na vládne zámery. Otázny však podľa Štefančíka bude dopad na samotný organizovaný zločin na Slovensku. 

„Zaujímavé je, že keď im bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik šiel po ruke, bol vždy k dispozícii a zametal veci ktoré zametať mal, tak celá Špeciálna prokuratúra bola v poriadku. Zrazu, ak sa rozbehne, sú tam čestní a transparentní ľudia, zrazu to prestane fungovať a niekomu to vadí“, upozorňuje Radoslav Štefančík. 

„Je to bager zo Súmračnej, ktorý aktuálne bagruje princípy nášho právneho štátu a chce zlikvidovať podstatu, ktorá demokraciu ešte stále drží“, pomenúva modus operandi vládnej zostavy Fico4. Dodáva však, že ak budú takto pokračovať ďalej, „s krajinou to nedopadne dobre“. 

Hrádzou majú byť sebavedomé médiá a živá občianska spoločnosť. 

„Je psou povinnosťou premiéra odpovedať aj na kritické otázky, právo na informácie tu majú všetci občania“, tvrdí politológ Štefančík.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ešte včera sme vám priniesli podcast s opatreniami, ktoré majú podľa kabinetu Roberta Fica pomôcť štátnemu rozpočtu - ako napríklad vyššie dane, drahší alkohol, o deň voľna menej, či zásah do II. piliera. Dnes sa na opatrenia vlády pýtali opozičných poslancov.

Budete počuť šéfa SaS Richarda Sulíka, ktorý hovorí, že ide o najväčšie zvyšovane daní v história. Vláda tak podľa neho likviduje ekonomiku a zareže firmy.

Tiež budete počuť rozhovor s bývalým šéfom výboru pre financie a rozpočet Mariánom Viskupičom. Podľa neho sa vláda rozhodla vyššie zdaniť takmer všetko, čo sa hýbe. Kritizuje vládu tiež za to, že to robí potichu.

Podľa Jozefa Hajka z KDH vláda presúva peniaze z jedného vrecka do druhého. Hovorí tiež, že sa zabúda na skupiny, ktoré sú skutočne ohrozené chudobou.

Šéf progresívcov Michal Šimečka hovorí o žmýkaní peňazí od občanov a o tom, že bude chýbať dôchodcom. Dodáva tiež, že je to „čisto pre to, aby si mohol Peter Pellegrini zaplatiť prezidentskú kampaň. že si chce Peter Pellegrini zaplatiť prezidentskú kampaň." Podľa šéfa hnutia Slovensko Igora Matoviča vláda porušuje sľuby.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Belgicko, Rumunsko a niekto z kvarteta Bosna a Hercegovina, Luxembursko, Ukrajina, Izrael. To je menoslov súperov Slovenska na budúcoročnom futbalovom Eure v Nemecku. Naša reprezentácia sa dostala do E-skupiny, ktorú futbalová verejnosť hneď označila za hrateľnú. Aké pocity mala z výberu súperov naša delegácia na žrebe v Hamburgu? Viac si povieme v našom dnešnom podcaste.

Multifunkčný hardvér na kybernetický útok dostanete v internetových obchodoch za pár eur. Preč s ním. A čo tí, ktorí ho potrebujú?

S návrhom zákazu SIM fariem prichádza ako prvá vláda Spojeného kráľovstva. Považuje ich za široko zneužívaný prostriedok počítačových podvodov a plánuje zaviesť nové právne predpisy.

Ešte nepoznáte SIM farmy?

Nie, SIM farmy nie sú chovnou stanicou, aj keby vás mohol názov inšpirovať. SIM farmy sú hardvérové zariadenia, ktoré obsahujú viacero SIM kariet od rôznych mobilných operátorov. Fungujú ako most medzi internetom a mobilnými sieťami a umožňujú presmerovať hovory a správy. Na odosielanie a prijímanie hromadných správ využívajú technológiu VoIP.

Pripomeňme si, že štandardnú komunikáciu firiem so zákazníkmi umožňuje služba hromadného zasielania správ známa ako A2P (Application to Person). Takto dostávame legálne napríklad notifikácie od obľúbených značiek.

Podvodníci však používajú SIM farmy tak isto. Slúžia im na odosielanie spamových správ, na podvodné telefonáty alebo na distribúciu falošných informácií. Využívajú ich na maskovanie identity aj polohy a obchádzajú pravidlá a predpisy mobilných operátorov.

Najčastejšou formou zneužitia SIM fariem je práve rozposielanie podvodných SMS správ. Cieľom je osloviť čo najväčší počet príjemcov. Správy im sľubujú výhry či iné výhody výmenou za osobné údaje. A – úspešný smishingový útok je na svete.

Ďalšie informácie: https://zive.aktuality.sk/clanok/GZHnAQR/prvu-vladu-prechadza-trpezlivost-zakaz-sim-fariem/

Boj s hybridnými hrozbami v programe vlády je na smiech, ak premiér Fico prijíma „nitkoťahača“ spravodajských operácií Moskvy u nás, tvrdí expert Viktor Breiner.

Paralýza či neistota. Stav, do ktorej sa dostali tímy tzv. strategickej komunikácie po nástupe vládnej zostavy Fico4. Koniec novembra časti priniesol koniec ich bežnej práce – odhaľovať, upozorňovať a edukovať o ničivom potenciáli dezinformácií a hoaxov pre chod samotného štátu. A niektorým – dnes už bývalej šéfke takéhoto úradu na úrade vlády Miroslave Sawiris – rovno vyhrážky paragrafmi. Pre nové vedenie štátu ide o „politických aktivistov“, ktorí mali údajne diktovať, čo si na Slovensku máme myslieť. Zástup „nepriateľov“ štátu sa tak rozširuje. Neprivedie to však rovno k neistote a paralýze demokracie u nás? Téma pre Viktora Breinera, ktorý svojho času stál v čele takéhoto tímu na rezorte obrany. 

Nútené „vyprevádzanie“ expertných tímov strategickej komunikácie zo služieb štátu označuje za „nehoráznosť“. 

Breiner tvrdí, že títo experti ukázali v zložitých podmienkach pandémie a Putinovej agresie voči Ukrajine, že „ak experti dostanú priestor, dokážu pracovať aj v podmienkach slovenskej štátnej správy bez politickej podpory a relevantných zdrojov“. 

Keby podľa Breinera politickým reprezentáciám šlo prioritne o verejný záujem, nie o svoj prospech, nezbavovali by sa len tak ľahko potenciálu expertných tímov. 

„Oni ich ale nachytali na hruškách“, hovorí Breiner a poukazuje na fakt, že títo experti Roberta Fica a Petra Pellegriniho a ich strany v Bruseli označili rovno za „hybridné hrozby“. 

Boj hybridnými hrozbami, ktorý si táto vláda napísala do svojho programu je podľa Breinera „na smiech“. „Máme tu na druhej strane premiéra Roberta Fica, ktorý sa stretáva s ruským veľvyslancom – nitkoťahačom ruských spravodajských operácií na Slovensku“, ilustruje Breiner. „To nerobí ani Viktor Orbán“, dodáva. 

Za vážne ohrozenie demokracie u nás označuje „normalizáciu dezinformačnej scény, z ktorej oni (vládna koalícia) chcú urobiť mainstream“. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Vláda Roberta Fica schválila opatrenia, ktoré majú zvýšiť príjmy rozpočtu. Vláda napríklad odklepla zvyšovanie daní a odvodov na budúci rok. Chce zrušiť aj jeden deň voľna.

Podľa ekonóma z INESS Radovana Ďuranu sú viaceré z nich neefektívne. V podcaste hovorí o tom, že vláda necieli na solidaritu, ale na popularitu.

Kde je dobré, že sa ušetrí a naopak, kde peniaze budú chýbať?

„Odvodom pre banky môže dôjsť k prenosu do poplatkov baniek alebo k zníženiu dostupnosti hypotéky. Máme tam zvýšenie rôznych poplatkov, je ich tam asi tak tisíc, všetko to pocítia občania a podnikatelia v peňaženkách," približuje ekonóm Ďurana v podcaste. Naopak oceňuje zrušenie jedného dňa voľna počas štátneho sviatku.

Hovorí však celkovo o neefektívnom prerozdeľovaní. „Neplatí, že za vyššie dane budeme mať lepšie služby. Naopak, vyššími daňami zafinancujeme neefektívne prerozdeľovanie," hovorí tiež. Podľa neho sa slovenské vlády pokúšajú občanom podsúvať ilúzie, že si môžeme viac, než na čo v skutočnosti ekonomicky máme.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Vyznáte sa v motore? Viete spraviť diagnostiku auta? Viete ako má vyzerať podvozok?

Toto všetko vedieť nemusíte, pretože Autobazar.eu vám pomôže s výberom vášho auta. Vypočujte si podcastový špeciál o službe Preverenie vozidla technikom, kde sa dozviete čo všetko sa kontroluje na aute, prečo a ako vďaka tomu môžete ušetriť. Dajte si auto-moto podcast inzertného portálu AUTOBAZAR.EU s Ďurom Sabom.

Keď škola nevykazuje žiadnu šikanu, tak práve na nej sa deje najviac šikany. Šikana je totiž pre školy často i reputačný problém. Máme rôzne metodiky, akčné plány a ďalšie dokumenty, problémom je, že sa to na školách často reálne neuplatňuje, hovorí odborný poradca komisára pre deti Otto Brixi. Ako si teda poradiť so šikanou, ktorá vyústila na východe Slovenska do fatálnej tragédie dieťata?

Pripad samovraždy 15 ročného Romana z Parchovian postavil na nohy doslova celé Slovensko. Ako sa to mohlo stať, kde boli tí, čo by mali garantovať bezpečnosť detí v školách a najmä - čo urobíme pre to, aby sa naše deti cítili v školách ako bezpečne, tak aj spokojne? To sú otázky, ktoré si dnes musí klásť veľmi veľa rodičov, ale aj tých, ktorí za bezpečie detí zodpovedajú. Téma šikany však vôbec nie je nová, stretol sa s ňou prakticky skoro každý jeden z nás.

Otázkou preto je, ako to, že ako spoločnosť dopustíme, aby touto mimoriadne traumatickou skúsenosťou, prechádzali i naše vlastné deti a ako vieme nastaviť systém tak, aby takýchto prípadov - ako je Roman z Parchovian, bolo čo možno najmenej.

Šikana:

Téma, ktorú si mnohí z nás nosíme hlboko vo svojom vnútri a ktorá nás môže i celoživotne ovplyvňovať - to, ako vnímame agresiu a násilie, to ako vychovávame svoje deti i v tom, čo spoločensky považujeme za dôležité a hodné zásadných riešení.

Téma, či tým - ktorých my sami deklarujeme ako to najcennejšie čo máme, teda našim deťom, vieme a chceme poskytnúť pocit bezpečia. Téma, v ktorej sa pýtame na to, ako našim deťom dokážeme pomôcť vo chvíľach a situáciách, na ktoré oni sami nestačia a v ktorých sa cítia slabé, zraniteľné, ohrozené, zúfalé - a tak strašne osamelé.

Téma, kde si musíme klásť otázku, čo je primárnym cieľom vzdelávacieho systému, či je to púha suma nepochybne dôležitých vedomostí - alebo chceme, aby naše deti vzdelávanie napĺňalo pocitom spokojnosti a cítili sa v školách, družinách či všemožných krúžkoch spokojne a najmä, bezpečne pred akoukoľvek formou agresie či násilia.

Šikana. Téma Rána Nahlas s odbornými poradcami Komisára pre deti Ottom Brixim a Svetlanou Pavlovičovou.

Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Silná emigračná vlna po auguste 1968 a v rokoch bezprostredne nasledujúcich zasiahla všetky vrstvy československej spoločnosti. Tí, ktorí prekračovali hranice na západ, volili zvyčajne nemecky hovoriace krajiny, západné Nemecko a Rakúsko, prípadne Švajčiarsko. Emigrácia do Talianska nebola príliš častá. Štatistiky hovoria, že počas dvoch rokov po auguste 1968 odišlo zo socialistického Československa okolo sedemdesiat až osemdesiat tisíc Čechoslovákov. Väčšinou to boli mladší ľudia, obyčajne vzdelaní, ktorí mali odvahu začínať v cudzine znova a nebáli sa ťažkých začiatkov. Až do jesene 1969 boli hranice na západ viac-menej otvorené, utekalo sa okrem iného aj cez vtedajšiu Juhosláviu. Jednou z čerstvých absolventiek vysokej školy, ktorá sa rozhodla emigrovať touto cestou do Talianska, bola aj Magdaléna Štefanová.

Transrodová modelka Liberty Blake Simon mnohé roky žila v Číne a neskôr v Holandsku, kde študovala Čínsku politiku. Dnes žije na Slovensku a šíri osvetu o transrodových ľuďoch. V Mimóze prezradila, kde hľadá odvahu, prečo sa vrátila na Slovensko a v čom vidí krásu náboženstiev.

V relácii sa (ne)dozviete:

– či ťažko nadväzuje priateľstvá po návrate z Holandska;

– prečo rozumie ľuďom, ktorí nechápu LGBTI+;

– čo je Queer Time Out;

– kde hľadá odvahu;

– kedy sa rozhodla širíť osvetu;

– ako bojuje s vnútorným hnevom;

– či sa pozerá na budúcnosť Slovenska pozitívne;

– či by nechcela napísať knihu a iné.