„Poďte len a súďme sa – vraví Hospodin. Ak sú vaše hriechy ako šarlát, môžu zbelieť na sneh; ak sú červené ako purpur, môžu byť ako vlna.“ Izaiáš 1:8

Žiadny človek nie je v ťažšom postavení a neokúsi viac bolesti, ako človek, ktorý bol kresťanom, ale odpadol od Pána.

Začína sa to postupne. Najprv vynecháva čítanie Biblie, potom ochabnú modlitby a nenavštevuje spoločenstvo veriacich. Človek začína mať chuť na veci, ktoré ponúka tento svet. Nachádza si priateľov, ktorí ho chvália a ťahajú za sebou. V podstate začína byť život krásny.

Ale zrazu sa začnú objavovať veci, na ktoré vôbec nemyslel. Je tu hriech. Mnoho nových priateľov je falošných. Všetko sa obracia k zlému.

Vtedy človekovi dochádza, ako dobre mu bolo s Pánom Ježišom a aké veľké veci vlastnil v spoločenstve veriacich. Začína sa silne hlásiť potreba prísť späť k Pánovi Ježišovi a do spoločenstva veriacich.

Ale človek akoby nevidel cestu späť. Vo svedomí sa objavuje len súd a obviňovanie. Akoby mu hlasy hovorili: Zachoval si sa tak, že už nemáš šancu. Tvoj život je zničený. Si pohltený hriechom. Boží súd visí nad tvojím životom.

Ak tieto slová čítaš ty, ktorý si odpadol, prosím, všimni komu na začiatku zamyslenia adresuje Pán tieto slová? „Poďte len a súďme sa.“

Je to povedané tým, ktorí odpadli!

Pán opisuje tých, ktorým sú venované tieto slová, v druhom verši: „Synov som vychoval a vyvýšil, oni však odpadli odo mňa.“ Sú v nešťastnom postavení.

Od päty po hlavu, nič zdravého na ňom, samá modrina a jazva a čerstvá rana. (Iz 1:6)

Ale Pán týmto hovorí: „Poďte len a súďme sa – vraví Hospodin. Ak sú vaše hriechy ako šarlát, môžu zbelieť na sneh. Ak sú červené ako purpur, môžu byť ako vlna.“