„Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal.“ Evanjelium podľa Matúša 4:1

Vo svojom krste nastúpil Pán Ježiš na cestu, kde mal naplniť svoje povolanie. Aj tých tridsať rokov, ktoré žil Pán Ježiš predtým, má pre naše spasenie význam, ale teraz je Pán Ježiš ako Mesiáš na ceste k verejnému účinkovaniu. A na tejto ceste povolania stretáva pokušiteľa. Aj tu je Pán Ježiš predobrazom pre nás kresťanov. Na toho kto žije s Bohom a už sa postavil do Jeho služby, neprichádzajú tie najnebezpečnejšie pokúšania zo sveta. Svet so svojimi radosťami a potešením, nebezpečenstvom a pokušením sa ho príliš nedotýka. Je odhodlaný slúžiť Pánovi a kráčať po Jeho cestách. Na neho prichádzajú tie najnebezpečnejšie pokušenia práve vtedy, keď je na Jeho ceste povolania! Je veľký rozdiel medzi Ježišovým pokúšaním a našimi pokušeniami. Pán Ježiš bol pokúšaný diablom. My sme tiež pokúšaní ním, ale pokušenie prichádza aj skrze našu chuť k zlému. „Ale každý je pokúšaný tým, že ho vlastná žiadosť zachvacuje a zvádza.“ (Jk 1:14) Nepriateľ duše využíva našu náklonnosť k zlému a súčasne sa s nami stretáva zvonku napríklad aj skrze iných ľudí. Na ceste povolania to prežívame takto: kde sú naše schopnosti a sila, tam je aj naša slabosť a pokúšania. Ten, kto má dar milosti kázať, je pokúšaný stále hovoriť a kázať. Ten, kto má schopnosť vodcu, je pokúšaný získať moc nad ostatnými. Ten, kto má schopnosť pracovať s peniazmi, vidí možnosti, ako si zaobstarať peniaze pre seba. Ale pokušiteľ nás na našej ceste povolania stretáva aj inými spôsobmi. Pokúša sa zneužiť našu úprimnosť a spraviť nás bojazlivými. Ale bez ohľadu na to, akým spôsobom prichádza, musíme sa mu vzoprieť! Vtedy od nás utečie! (Jk 4:7)