„…sadni si na posledné miesto…“ Evanjelium podľa Lukáša 14:10

Pán Ježiš bol na hostine u jedného z popredných farizejov. Tam si všimol, ako si hostia vyberajú tie najčestnejšie a popredné miesta pri stole. Vtedy im povedal podobenstvo. Medzi inými aj slová: „Keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto.“

Prečo bolo také dôležité sedieť pri stole na poprednom mieste?

Ľudia dostávali miesto podľa toho, za akých bohabojných boli považovaní. Sadnúť si na najpoprednejšie miesta znamenalo vlastne získať ’potvrdenie’ o bohabojnosti.

Keby sme nemali použiť podobenstvo, tak by sme mohli slová Pána Ježiša preložiť takto: Nedávaj sám sebe vysvedčenie, že si bohabojný.

Toto Slovo je aktuálne aj dnes. Človek si nesadá na vyvýšené miesto, toho sa varuje. Ale chváliť sa tým, ako ho Boh používa, to vie. Rozpráva o veľkých veciach, ktoré ako kresťan zažil. Rozpráva o svojich daroch, o duchovnom vyzretí a predstavuje sa ako niekto, kto má iným čo dať. Niečo, čo oni ešte nezažili. Takéto správanie predstavuje to isté, ako správanie ľudí, keď si vyberali popredné miesta.

Nedávaj sám sebe vysvedčenie, že si bohabojný!

Kto sa ponižuje, bude povýšený – hovorí Pán Ježiš.

Ponížiť sa, to znamená zaujať miesto, ktoré nám patrí. Znamená to poznať pravdu o svojom hriechu a byť si vedomý toho, že človek v sebe nemá žiadnu česť ani bohabojnosť. Všetka česť a sláva človeka leží v Pánovi Ježišovi.

Len Ním – Ním samým – sa môžeme chváliť.

„Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánu.“ (1K 1:31)