„Vtedy mi povedal jeden zo starších: Neplač, ajhľa, zvíťazil lev z Júdovho kmeňa, koreň Dávidov, aby otvoril knihu a jej sedem pečatí! Potom som uvidel naprostriedku medzi trónom, medzi štyrmi bytosťami a medzi staršími Baránka, ktorý stál ako zabitý.“ Zjavenie Jána 5:5 — 6

Len jediný raz počujeme, že Ján plakal, a to bolo v nebi. Boh mu dovolil nazrieť tam, aby mu ukázal, čo sa má onedlho diať. Videl zvitok, ktorý obsahoval Boží plán spasenia, ale nik ho nedokázal otvoriť. Ani na nebi, ani na zemi nebol nik, kto by dokázal odhaliť Božiu cestu a Božiu vôľu. Preto plakal. Jeden zo starších mu pomohol a ukázal na Baránka, ktorý bol zabitý. Ján zabudol na Ježiša, keď hľadal niekoho, kto by bol hodný otvoriť zvitok. Potom obrátil zrak na Toho, ktorý tam bol po celý čas. Si ako Ján? Koľko bolesti v tvojom živote súvisí s tým, že svoj pohľad obraciaš k ťažkostiam a problémom namiesto toho, aby si sa pozeral na Toho, kto je blízko trpiacim a otvára Písma? Pravdou je, že Boh už v tomto živote zotiera každú slzu z našich očí. Deje sa to, keď nám dovolí uzrieť Baránka, ktorý je zabitý. Vtedy vidíme znaky vykúpenia. Bol trpiaci, zasiahnutý a Bohom strápený. A to všetko kvôli mojim priestupkom. Vždy, keď Boh vyjaví bohatstvo spásy, zažiari slnko milosti a prežiari všetko ostatné. Ľahko uveríme, že Boh musí urobiť niečo úplne nové, aby nám pomohol. Ale nie je to tak. V Ježišovi už UROBIL všetky veci nové. Potrebujeme len otvorené oči a vidieť Baránka, ktorý je celkom blízko nás. Ježiš prišiel k nám. Je uprostred nás. Vstúpil do tvojho hriešneho sveta, nie aby ťa odsúdil, ale aby ťa očistil svojou krvou. Nezvíťazil si a nikdy nezvíťazíš. Napriek tomu je víťazstvo tvoje. Ak veríš v Ježiša, máš podiel na víťazstve, ktoré vydobyl Lev z kmeňa Júdovho. Nie je dôvod na plač. Ježiš zvíťazil. Uisťuje nás o tom vo svojom slove. Preto už tu dolu z plného hrdla spievajme chválospevy na česť a slávu Baránkovu.