„A hneď vypudil Ho Duch na púšť. I bol na púšti štyridsať dní a satan Ho pokúšal; žil s divou zverou a anjeli Mu slúžili.” (Mk 1:12-13)

Slovo Trojica sa v Biblii nenachádza, ale samotná Trojica áno.

A nepoznám jasnejšiu pasáž Božieho slova, ako je táto, ktorá nám ukazuje Trojicu v akcii: „A hneď, keď vychádzal z vody, videl nebesá roztvorené a Ducha, ktorý zostupoval na Neho ako holubica; a z neba zaznel hlas: Ty si môj milovaný Syn, v Tebe sa mi zaľúbilo” (Mk 1:10-11).

Máme tu Ježiša, Syna, ktorý je pokrstený. Máme tu Ducha Svätého, ktorý naňho zostupuje ako holubica. A máme tu hlas Otca, ktorý hovorí: „Ty si môj milovaný Syn, v Tebe sa mi zaľúbilo.”

Ale po holubici prišiel diabol. Po požehnaní prišla skúška, pretože Ježiš hneď odišiel na púšť, aby čelil satanovi. Marek nám hovorí: „A hneď vypudil Ho Duch na púšť. I bol na púšti štyridsať dní a satan Ho pokúšal” (verše 12-13).

Marek nám síce nepodáva úplný opis Kristovho pokúšania ako Matúš a Lukáš, ale naznačuje to, že Ježiš nechcel ísť. Duch Svätý tu však konal niečo naliehavé, pretože Ježiš tým musel prejsť. Nebol čas na to, aby sa vyhrieval v Božej sláve. Išlo sa rovno do práce. Ježiš mal prácu, ktorú musel urobiť.

Ukazuje nám to však aj niečo veľmi dôležité. Často po chvíľach veľkého požehnania prichádza trápenie, skúška alebo pokušenie.

Všetci vieme, aké je byť pokúšaný. Všetci sme už pocítili prítomnosť pokušenia, však? Satan je skutočný a pokušenie tiež.

Kde je teda najlepšie byť, keď sme vystavení pokušeniu? Najlepšie v Božej vôli, tak ako bol Ježiš.