Pravidelná dávka

Môže byť morálka objektívna? Teda, sú dôvody na moje morálne konanie nezávislé od toho, čo si o nich myslím alebo či práve po danom rozhodnutí túžim? Alebo platí staré známe: de gustibus non est disputandum—proti chuti žiadny dišputát? Alebo, a do tretice, nič ako morálka vlastne neexistuje a každý si môže, ale dokonca musí robiť, čo chce? Dnes sa pozrieme na prvú z týchto otázok a v budúcej dávke budeme pokračovať s ďalší dvoma

----more----

Použitá a odporúčaná literatúra: 

Geoff Sayre-McCord, „Moral Realism“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2017), https://stanford.io/35OHEcm 

Shin Kim, „Moral Realism“, The Internet Encyclopedia of Philosophy, https://bit.ly/2N1Rmjd

Piers Benn, „The objectivity of morality“, Ethics (Routledge: London, 2007)

Súvisiace dávky:

PD#02: Aristotelovská etika, https://bit.ly/33NRole

PD#04: Kantov morálny systém, https://bit.ly/2NicUcV

PD#89: Kant o čistom rozume, https://bit.ly/2VKrQCJ

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

V tejto dávke sa pozrieme na nasledovné otázky: O čom bolo Darwinovo životné dielo, ktoré stálo na počiatku evolučnej biológie? Ako argumentoval Darwin za prirodzený výber? A akým námietkam musel čeliť? 

----more----

Použitá a odporúčaná literatúra:

Darwin, On the Origins of Species.

Olson, Science & Religion, 1450-1900, kap. 8.

Gregory, Natural Science in Western History, kap. 17-18.

Browne, Darwin's Origin of Species: A Biography.

Ruse, Charles Darwin. 

Larson, Evolúcia: Neobyčajna história jednej vedeckej teórie.

Mayr, „Darwin's Influence on Modern Thought", Scientific American, https://bit.ly/2qiF5yW. 

Súvisiace dávky:

PD#88: Charles Darwin, https://bit.ly/2MVDNl1 

PD#84: Svet pred Darwinom, https://bit.ly/30N4jC4

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Čo je to ten zdravý rozum, alebo „common sense“, na ktorom stojí filozofia škótskeho osvietenca Thomasa Reida? Na vysvetlenie uvádza tento príklad: aj malá húsenica sa preplazí cez tisíc listov až kým nenájde ten, ktorý je vhodný pre jej stravu. Čo chcel týmto príkladom povedať? Aj to som si dnes povieme.

----more----

Použitá a odporúčaná literatúra:

Ryan Nichols a Gideon Yaffe, „Thomas Reid“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2016), https://stanford.io/35AP6I7

Marina Folescu „Thomas Reid: Philosophy of Mind“, Internet Encyclopedia of Philosophy, https://bit.ly/2ONm2Hd

Daniel N. Robinson, „Thomas Reid and the Scottish School“, videokurz Great Ideas of Philosophy, 2nd Edition, The Great Courses (2004), https://bit.ly/2m79xKl

Daniel N. Robinson, „Reid’s Critique of Hume“, videokurz, Oxforská univezita (2014), https://bit.ly/2ME8fQI

Eva Peterková, „Thomas Reid and Notion of Common Sense“, Ostium (2015), https://bit.ly/35BWrXI

Súvisiace dávky:

PD#77: Intro do rozmýšľania o realite, https://bit.ly/2lULT3D

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Zbavia syntetické bunky vyrábajúce inzulín diabetikov závislosti na injekciách a počítaní sacharidov?

Prečo je spánok najlepšou "nabíjačkou" energie?

Ako sa formuje pamäť prostredníctvom prepojení medzi nervovými bunkami - a budeme si vstrekovať spomienky do žíl?

----more----

V tejto epizóde Pravidelnej dávky Miro analyzuje vaše návrhy medicínskych technológií, ktoré vám v dnešnej dobe najviac chýbajú.

Referencie:

[1] Chen, Z., Wang, J., Sun, W., Archibong, E., Kahkoska, A. R., Zhang, X., … Gu, Z. (2018). Synthetic beta cells for fusion-mediated dynamic insulin secretion. Nature Chemical Biology, 14(1), 86–93. https://doi.org/10.1038/nchembio.2511

[2] Mazzotti, D. R., Guindalini, C., Moraes, W. A. D. S., Andersen, M. L., Cendoroglo, M. S., Ramos, L. R., & Tufik, S. (2014). Human longevity is associated with regular sleep patterns, maintenance of slow wave sleep, and favorable lipid profile. Frontiers in Aging Neuroscience, 6, 134. https://doi.org/10.3389/fnagi.2014.00134

[3] Grandner, M. A. (2012). Sleep duration across the lifespan: implications for health. Sleep Medicine Reviews, 16(3), 199–201. https://doi.org/10.1016/j.smrv.2012.02.001

[4] Lucey, B. P., & Bateman, R. J. (2014). Amyloid-β diurnal pattern: possible role of sleep in Alzheimer’s disease pathogenesis. Neurobiology of Aging, 35, S29–S34. https://doi.org/10.1016/J.NEUROBIOLAGING.2014.03.035

[5] http://www.circadia.health/

[6] Gerstner, W., Kistler, W. M., Naud, R., & Paninski, L. (n.d.). Neuronal dynamics : from single neurons to networks and models of cognition.

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

David Hume ho prebudil z jeho dogmatických driemot, ale namiesto toho, aby sa stal verným zástancom empirizmu, Immanuel Kant išiel o mnoho racionálnym míľ ďalej a dnes ho radíme medzi ne-empiristických, idealistických filozofov. Dnes si posvietime na jeho chápanie ľudského chápania a na to ako nadviazal na Humea, ako ho potom hodil cez palubu a ako sa Hume nakoniec na tú palubu i tak vyšplhal späť, ale ku kormidlu sa nedostal.

----more----

Použitá a odporúčaná literatúra:

• Michael Rohlf, „Immanuel Kant“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://stanford.io/33erMxG

Súvisiace dávky:

• PD#77: Intro do rozmýšľania o realite,https://bit.ly/2lULT3D

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Kto to bol Charles Darwin? Ako vyrastal a čo ho formovalo? Ako rozmýšľal nad živým svetom? Aj to sú otázky, na ktoré sa pozrieme v dnešnej dávke.

----more----

Použitá a odporúčaná literatúra:

Lindberg, Numbers (eds.), God and Nature, kap. 13-14.

Olson, Science & Religion, 1450-1900, kap. 8.

Gregory, Natural Science in Western History, kap. 17-18.

Browne, Darwin's Origin of Species: A Biography.

Ruse, Charles Darwin. 

Larson, Evolúcia: Neobyčajna história jednej vedeckej teórie.

Dnes sa rozprávam s literárnym vedcom a emeritným profesorom Petrom Zajacom. I keď bol červenou niťou nášho rozhovoru kritický pohľad na ideu národa, teda čo je to národ, ako vniká, ako zaniká a či je vlastne nevyhnutný, dotkli sme sa aj týchto otázok:

----more----

Čo je to ten inovatívny tzv. synopticko-pulzačný model Slovenského romantizmu? Aký je rozdiel medzi dvomi základnými pohľadmi na vznik národa: teda modelom organistickým a konceptuálnym? Sú nevyhnutne v protiklade? Je národno-budovateľský proces postavený vždy na idei vyvoleného národa? O čom hovoria štyri Štúrove koncepty slovenské národa a ktorý a prečo zvíťazil? Smeruje Európska únia, teda únia európskych národov, k federácii? V akej fáze svojho života je slovenský národ?

Knihy spomenuté v rozhovore:

• Peter Zajac a Ľubica Schmarcová (editori), Slovenský romatizmus (Host, 2019), https://bit.ly/2nRL1hd

Súvisiace dávky:

PD#73: Rozhovor s Michalom Vašečkom, https://bit.ly/2lYG9Ge

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit 

Zdroj fotografie: DennikN, https://bit.ly/2oELJit

**For the (English) recording of the interview, go to 16:30**

----more----

Dhash Shrivathsa sa rozhodol zamerať na všetky spomínané problémy a vo svojom (už druhom) startupe Radix Labs vyvíja nový programovací jazyk a softvérovú platformu, ktorá umožní experimentátorom a laboratórnym nástrojom jednoducho komunikovať potrebné inštrukcie jednoduchým, no zároveň presným spôsobom. O jeho projekte nedávno vyšiel aj článok v časopise Nature. 

V tejto epizóde Pravidelnej dávky sa Miro vo svojom prvom rozhovore rozpráva s Dhashom o počítačoch, automatizácii laboratórií, o demokratizácii biológie, o jeho sne vyrobiť si vlastné pivo a tiež o tom, ako budovať úspešný biznis a získať investície do svojich projektov.

Zdroje a referencie :

[1] Segal, M. (2019). An operating system for the biology lab. Nature 2019 573:7775.

[2] Štúdia o slabej reprodukovateľnosti výsledkov: Begley, C. G., & Ellis, L. M. (2012). Raise standards for preclinical cancer research. Nature 2012 483:7391, 483(7391), 531–533. https://doi.org/10.1038/483531a

[3] Startup vyrábajúci laboratórne roboty na manipuláciu s tekutinami: https://opentrons.com/

[4] Dhashov startup zameraný na automatizáciu a programovanie experimentálnych procesov v biologických laboratóriách: http://radix.bio/

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Svet a myseľ. V akom sú vzťahu? Ako spolu interagujú? Je svet jednou veľkou mysľou alebo je myseľ iba súčasťou materiálneho sveta? Dnes budeme v rozmýšľaní nad nimi pokračovať s ďalším empirikom, ktorý priamo nadväzuje na Johna Locke a nie je ním nikto iný ako škótsky osvietenec David Hume.

----more---- 

Dnes sa pozrieme detailnejšie na tú časť jeho filozofie, ktorá sa zvykne nazývať filozofia mysle. Ak ste o nej ešte nepočuli, dnes si obzvlášť posvietime na tzv. Humeovu vidličku, na ktorú vieme metaforicky napichnúť iba to, čo je v našom jazyku, a teda v našich myšlienkach, zmysluplné.

Použitá a odporúčaná literatúra:

William Edward Morris a Charlotte R. Brown,  „David Hume", The Stanford Encyclopedia of Philosophy (Summer 2019 Edition), https://stanford.io/2mnhNpT

James Fieser, „David Hume“, Internet Encyclopedia of Philosophy, https://bit.ly/2kNXEbX

Daniel N. Robinson, „Hume and the Pursuit of Happiness“, videokurz Great Ideas of Philosophy (2nd Edition),https://bit.ly/2m79xKl

Peter Millican, „Hume’s Central Principles“, videokurz, Oxforská univezita (2012), https://bit.ly/2mlSzIk

Bryan Magee v rozhovore s Johnom Passmorom o filozofii Davida Humea, YouTube(1987), https://bit.ly/2mq9Tfu

The School of Life, „Philosophy – David Hume“, YouTube (2016), https://bit.ly/2STvJal

Súvisiace dávky:

PD#77: Intro do rozmýšľania o realite, https://bit.ly/2lULT3D

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Ako ľudia uvažovali o našom svete pred 19. storočím, v ktorom žil Charles Darwin? Akí sú niektorí jeho predchodcovia? Prečo a ako ľudia začali rozmýšľať o svete ako premenlivom mieste?

----more----

Použitá a odporúčaná literatúra:

Lindberg, Numbers (eds.), God and Nature, kap. 12.

Olson, Science & Religion, 1450-1900, kap. 7.

Gregory, Natural Science in Western History, kap. 9.

Thomson, Before Darwin.

Gould, "Fall in the House of Ussher".