„Nebuďte teda ustarostení o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň postará sa o seba. Dosť má deň svojho trápenia.“  (Mt 6:34)

Starosti vám môžu pokaziť váš deň, týždeň, ba aj mesiac. Vlastne, starosti vám môžu zničiť život.

Koreň slova „starosť“ znamená „dusiť“ alebo „škrtiť“. Keď boli moje vnúčatá oveľa mladšie, rady prichádzali a škrtili ma zozadu. Mysleli si, že je to roztomilé a zábavné, a bolo to v poriadku, pretože boli malé. Neubližovali mi. Starosti nám však ubližujú. Dusia nás. Preto sa musíme prestať obávať a začať sa modliť.

Uvedomujem si, že všetci máme v živote veci, ktoré nás znepokojujú, ale pripomínajú sa  mi slová apoštola Pavla: „O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách.  A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude chrániť vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.“  (F 4:6-7)

Keď sa obávaš o budúcnosť, paralyzuješ sa v prítomnosti. Starosti nezbavia zajtrajšok smútku, ale zbavia dnešok sily. Aj keď sa nám darí, začneme sa obávať, že sa niečo pokazí, však? Ježiš povedal: „Nebuďte teda ustarostení o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň postará sa o seba. Dosť má deň svojho trápenia.“  (Mt 6:34)

Premieňanie starostí na modlitbu predstavuje podmienený reflex. Je to niečo, čo sa naučíme robiť. Naproti tomu prirodzený reflex je niečo, čo robíme automaticky. Napríklad, ak sa náhodou dotkneš niečoho horúceho, okamžite stiahneš ruku späť. To je prirodzený reflex. Nikto ťa to nemusí učiť.

My potrebujeme rozvíjať podmienený reflex, ktorým je premieňanie obáv na modlitbu. Keď sa do teba vkradnú obavy, keď ťa zachváti panika, okamžite sa zastav a modli sa. Pamätaj, že Boh má tvoj život pod kontrolou. Ako kresťania neveríme v osud, ale vieru.