Príbehy 20. storočia

Miroslava Kalibová žila na Slovensku v období vzniku Slovenského štátu. Česi začali byť nežiaduci, tak sa presťahovali do Lidíc. Prežila vyhladenie Lidíc, otec bol popravený a ona bola uväznená v koncentračnom tábore Ravensbrück, kde prežila pochod smrti.‘

Benjamín Abeles hovorí, že pochádza z takej asimilovanej židovskej rodiny, že mali židovské iba meno. Napriek tomu mu celú rodinu vyvraždili nacisti. Jemu samému sa podarilo odísť v rámci Wintonových transportov do Anglicka. Tam vyštudoval, pôsobil v RAF a neskôr v Izraeli sa stal svetovo uznávaným vedcom.

Po necelých 60 rokoch od vpádu cudzích vojsk sa časť slovenskej populácie vlastne sama dožaduje obmedzenia svojej slobody.

Po Pražskej jari a nádychu slobody, náznaku socializmu s ľudskou tvárou, prišiel 21. august 1968 a vstup vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa.

Jedným z prvých a hlavných cieľov bola budova Československého rozhlasu v Prahe, ktorý sa podarilo obsadiť. Rozhlas však ešte 6 dní vysielal. Ako a vďaka komu?

Aj to sa dozviete v novom československom filme VLNY, ktorý rozpráva nielen o historických udalostiach, ale najmä o silných príbehoch blízkosti a ľudskosti v dobe, keď sa niečo deje na hrane a pod tlakom.

O filme, procese jeho tvorby, či odkazoch pre súčasnosť sa zhovárala Sandra Polovková s herečkou Táňou Pauhofovou a scenáristom, režisérom filmu, Jiřím Mádlom.

Táto časť relácie vznikla vďaka finančnej podpore Férovej nadácie O2. Ďakujeme.

Prácu Post Bellum môžete podporiť aj vy: NECHCEME ZNOVA PREŽÍVAŤ TOTALITY 20. STOROČIA

František Elston sa narodil v Prahe v asimilovanej židovskej rodine ako Epstein. Meno si zmenil neskôr v Británii, aby lepšie zapadol do prostredia, našiel si ho podľa telefónneho zoznamu. Jeho otcovi sa podarilo pre neho získať falošný rodný list, a preto sa dostal s Wintonovými transportmi do Anglicka. Po maturite nastúpil k letectvu, slúžil pri 313. perute.

Pri havárii lietadla bol vážne zranený a utrpel trvalé poškodenie zraku, ktoré jeho leteckú kariéru významne obmedzilo. Po vojne sa vrátil znova do Československa, z jeho početnej rodiny prežil iba otec. V máji 1948 emigroval so svojou ženou do Anglicka, pracoval ako stomatológ. V roku 1989 sa vrátil do Československa. 

Ospravedlňte prosím zníženú kvalitu záznamu pamätníka.

Nadi Köhlerovej lekár pri narodení prorokoval skorú smrť, keďže sa narodila veľmi maličká a slabá. Niet divu - jej mamička nevidela dva roky slnečné svetlo a trpela podvýživou. Od roku 1942, kedy mala nastúpiť do židovského transportu, sa ukrývala v pivnici pred nacistami. Lekár sa, našťastie, mýlil. Z Nade vyrástla silná a temperamentná žena, ktorá ustála mnoho životných skúšok. Na jednej strane chránila manžela a celú svoju rodinu pred Štátnou bezpečnosťou, na strane druhej jej od muža chýbala podpora.

Pilot Imrich Gablech sa narodil 4. novembra 1915 v slovenskom Hrachovišti. 7. júna ako prvý Slovák spolu s ďalšími tromi pilotmi odletel zo Slovenska do Poľska. Spoločne s ďalšími poľskými i československými letcami bol nedaľeko rumunských hraníc zatknutý Červenou armádou. Prežil dva roky v sovietskom gulagu. Po vypuknutí vojny sa dostal do Anglicka. Pri jednom z cvičných letov prežil tzv. black-out – výbadok vedomia. Zo zdravotných dôvodov prestal lietať a stal sa dispečérom na letisku. V roku 1949 bol vyhodený z armády. Následne ho 4-krát vyhodili zo zamestnania. V roku 2005 vyšla na Slovensku jeho životopisná kniha. Imrich Gablech dosiahol hodnosť plukovníka a je držiteľom mnohých vyznamenaní a medailí. Zomrel 16. októbra 2016.

Takmer celý život Jána Paulinyho bol poznačený nepriazňou režimu, ústrkov a ponižovania si užil naozaj veľa aj keď bol naozaj schopný človek vo svojej oblasti, zootechnike, a mal aj manažérsky talent. Ten naplno uplatnil až po revolúcii, keď sa, už na dôchodku, stal starostom rodnej Dobrej Nivy.

Život Karola Dubovana je naplnený čistou láskou k Bohu. Tú doňho vložili rodičia a on ju celý svoj život šíril celým svojím bytím, manželstvom, prostredníctvom detí a spoločenstva. Dnes sa nám môže zdať až neuveriteľné, že žiť kresťanstvom a konať dobro v mene pána Boha bolo kedysi zakázané.

Kresťanské hodnoty sa nezhodovali s hodnotami totalitného systému minulého storočia. Spoločenská a politická situácia pokrivili mnoho charakterov a poznačili našu spoločnosť. Prežívanie náboženstva a žiť kresťanský život pod dohľadom štátnej moci bolo veľmi náročné. No našťastie sa našli aj takí, ktorí aj v tej ťažkej dobe dokázali nielen kresťanstvom žiť, ale šíriť ho aj medzi ďalších ľudí.

Zo židovskej rodiny pani Jolany Blau sa počas holokaustu zachránila len ona, jej matka a babička. Spolu s matkou prežili koncentračný tábor v Terezíne a po vojne začali nový život v Prahe. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa sa však Jolana rozhodla svoj domov opustiť znova.

Druhú svetovú vojnu obyvatelia osady Trstená spočiatku ani nepociťovali. Niečo sa začalo diať až v roku 1944, kedy sa v neďalekom Kunerade začala formovať Partizánska brigáda M. R. Štefánika pod velením Viliama Žingora. Krutosti vojny sa k ľuďom v osade dostali až vypuknutím Slovenského národného povstania koncom leta 1945. Vtedy sa v Strážovských vrchoch a v obciach pod Kľakom začali vyskytovať rôzne partizánske skupiny. Hoci bola Vlasta len malé dievča, pamätá si nielen na zlobu nemeckých vojakov, ale aj na častokrát bezohľadné správanie sa partizánov.