“Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku.” Zjavenie Jána 2:4

Tieto slová sú povedané veľmi skúseným kresťanom a celému ich spoločenstvu.

Pán Ježiš im hovorí: “Znám tvoje skutky, prácu i trpezlivosť a že nemôžeš zniesť zlých; skúšal si ľudí, ktorí hovoria o sebe, že sú apoštolovia, a nie sú, a poznal si, že sú luhári; si trpezlivý, znášal si mnoho pre moje meno a neustal si.”

Čo by sme povedali dnes o človekovi, ktorý by získal takéto uznanie od Pána Ježiša? Môže byť niečo v neporiadku s takýmto skúseným kresťanom?

V skutočnosti bolo toho v neporiadku dosť. Títo kresťania vybočili z Pánovej cesty a potrebovali sa vrátiť. Opustili svoju prvú lásku.

Zvykneme sa pýtať: Čo je to tá prvá láska? Mali by sme sa však radšej pýtať: Kto je tá prvá láska? Objektom lásky jednej osoby môže byť len iná osoba.

Prvou láskou pre kresťana je sám Pán Ježiš! Na Neho sa obrátilo naše srdce, keď sme ako bezmocní a chudobní hriešnici mohli prijať spásu.

Uprostred všetkého svojho kresťanstva a služby pre Pána spoločenstvo v Efeze Pána opustilo. Odpadli od Neho. Zboru je jasne a tvrdo povedané: “Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a čiň prvotné skutky.”

Stáva sa, že kresťan sa zamestná celou svojou kresťanskou činnosťou a službou tak, že zabúda na Pána a svoje srdce už nemá zamerané na Neho.

Preto sa musíme sami seba pred Božou tvárou spýtať: Na koho je zamerané moje srdce? Je pre mňa Pán Ježiš dôležitejší, ako tá všetka práca, ktorú pre Neho robím?