„O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách.“ (F 4:6)

Nedávno som bol na ceste a uvidel som pred sebou auto, ktoré malo z oboch strán, na streche a vzadu, značku vodič študent. Dal som tomu autu dostatočný odstup, pretože som vedel, že daný vodič si ešte nie je istý, čo robí. Po chvíľke auto bezdôvodne zastavilo. Nováčikom na ceste nechávam veľa miesta, pretože stále zisťujú, ako to chodí.

Avšak potom, čo už nejakú tú chvíľu šoférujeme, sa môžeme prichytiť pri tom, že za volantom jeme burrito, telefonujeme a vylaďujeme rádio, a to všetko naraz. Samozrejme, že to neodporúčam. Pointou je, že šoférovanie nám je prirodzené, pretože sme sa naučili, ako to robiť. Stáva sa podmieneným reflexom.

Potom tu sú aj prirodzené reflexy. Ak sa dotkneme niečoho horúceho, okamžite ruku odtiahneme. Nemusíme to učiť dokonca ani batoľa. Aj batoľa vie, že keď sa dotkne niečoho horúceho, bolí to.

Keď príde na strach, potrebujeme si vytvoriť podmienený reflex. Potrebujeme zmeniť naše obavy na modlitby. Keď k nám prichádza niečo znepokojujúce alebo ohrozujúce, náš prirodzený reflex je panikárenie. Avšak podmienený reflex, ktorý predstavuje biblickú reakciu, je modlenie.

Apoštol Pavol napísal: „O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách.“ (F 4:6) Všimnite si, že nám vraví, aby sme v modlitbe prichádzali so všetkým, nielen s veľkými desivými vecami. Prines všetko.

Boha rovnako zaujímajú veľké veci, ako aj maličkosti. A niekedy sa maličkosti rýchlo zmenia na veľké veci, však? Z malých problémov sa môžu náhle stať veľké. Boha zaujíma čokoľvek, čo trápi teba. Takže keď budeš mať najbližšie pokušenie strachovať sa, radšej sa modli.