„Bude to tak, ako keď človek pred odchodom na cesty zavolal si sluhov a odovzdal im svoj majetok. Jednému dal päť talentov, inému dva a inému zas jeden; každému podľa jeho schopností. A odcestoval.“ Evanjelium podľa Matúša 25:14-15

V tomto podobenstve hovorí Pán Ježiš o tom, ako máme očakávať Jeho príchod. Toto podobenstvo je zavŕšením Jeho rečí o príchode. Potom sa zameriava na posledný súd.

V každom podobenstve musíme pochopiť súvislosť medzi porovnávanými skutočnosťami. Tu je to veľmi jasné. Podobne, ako keď bohatý muž zanecháva služobníkom svoje vlastníctvo, aby sa oň starali, aby žal tam, kde nesial a zbieral tam, kde nerozsýpal – podobným spôsobom zanecháva Pán Ježiš svoje vlastníctvo veriacim, aby sa oň starali. Aby Pán Ježiš žal tam, kde nesial a zbieral, kde nerozsýpal, keď príde späť.

Keď Pán Ježiš chodil po Izraeli, sial a rozsýpal len vo vnútri Izraela. Ale keď príde opäť, chce žať a zbierať po celom svete. Pán Ježiš zanechal svojim verným všetko, čo potrebujú k tomu, aby mohli siať a rozsýpať, a aby On mohol potom žať a zbierať. Talenty v podobenstve nezobrazujú naše prirodzené danosti. Je pravdou podľa Božieho Slova, že máme prirodzené danosti, svoje vlastnosti, silu, možnosti, schopnosti, majetok a ostatné veci, aby sme ich počas nášho života používali v službe Jemu. Ale nie o týchto veciach hovorí dnešné podobenstvo. Hovorí o tom, čo majú len veriaci a ostatní nemajú. Všetci ľudia majú prirodzené danosti, ale len veriaci majú tie talenty, o ktorých je podobenstvo.

A v skutočnosti to ani nie je podobenstvo o daroch milosti, ale o tom, k čomu tieto dary použijeme: Sej a rozsýpaj semeno, ktoré pôsobí, že Pán Ježiš môže žať a zbierať, keď opäť príde na zem. „Semeno je slovo Božie“. (L 8,11) My, ktorí veríme v Pána Ježiša, máme zodpovednosť, aby sme používali prirodzené danosti a dary milosti tak, aby bolo Božie Slovo zvestované všetkým ľuďom.