„Podobne aj jazyk: je malý úd, ale chváli sa veľkými vecami. Ajhľa, aký malý oheň, a akú veľkú horu zapáli!“ (Jk 3:5)

Existuje jeden príbeh anglickej ženy, ktorá prišla za svojím vikárom s nepokojným svedomím. Vikár vedel, že žena je notorická klebetnica – ohovorila takmer každého v dedine. „Ako to môžem napraviť?“ úpenlivo prosila. Vikár jej poradil: „Ak si chcete upokojiť svedomie, zoberte tašku husacieho peria a položte jedno na verandu každého človeka, ktorého ste osočili.“ Keď to urobila, vrátila sa k vikárovi a povedala: „To je všetko?“ „Nie,“ odpovedal múdry služobník, „musíte teraz ísť, pozbierať všetky pierka a priniesť mi ich naspäť.“ Po dlhom čase sa žena vrátila bez jediného pierka. „Vietor ich všetky odfúkol,“ povedala. „Drahá žena,“ odvetil vikár, „rovnako je to s klebetami. Nemilé slová nám veľmi ľahko vypadnú z úst, ale nikdy ich už nemôžeme vziať späť.“

Modlitba dňa

Nech moje slová o druhých sú vyrieknuté v duchu Tvojej milujúcej dobrotivosti, Otče.