„Myslite na Toho, ktorý zniesol taký odpor hriešnikov proti sebe, aby ste neustávali a neklesali na duchu.“ (Žid 12:3)

Ako jednoducho mohol Ježiš povedať: „Vieš čo? Zabudni na to. Nikto si ma tu neváži. Za týchto ľudí nezomriem. Nezaslúžia si to.“

Koniec koncov, zamysli sa nad tým, čím si musel prejsť. Jeho vlastní učeníci Ho napokon opustili. Judáš Iškariotský, jeho priateľ, ho zradil. Potom ho fyzicky bili päsťami do tváre. Vytrhovali mu bradu. Na čelo mu vtlačili tŕňovú korunu. Rímske biče mu rozpárali chrbát do mäsa. Posmievali sa mu, opovrhovali ním a pľuvali na neho. A potom Ho pribili na kríž.

Bola to Jeho láska k nám, ktorá mu umožnila vytrvať. V Liste Židom 12:2 čítame: „ktorý napriek radosti, čo Ho čakala, pretrpel kríž; pohrdol potupou…“ Čo bola tá radosť, ktorá Ho čakala? Bol si to ty. Bol som to ja. Boli sme to my. Urobil to pre nás. Vedel, že neexistuje iný spôsob, akým by sme mohli byť zmierení s Bohom, ktorým by sme neporušili zákon.

Druhý verš nám tiež vraví, že Ježiš je Pôvodca a Dokonávateľ našej viery. To, čo Boh začne, aj dokončí. Dokončí v nás svoje dielo.

Možnože povieš: „Greg, už nevydržím ďalší deň.“

Áno, vydržíš. Nepozeraj sa na seba. Hľaď na Ježiša. Mysli na to, čo pre teba urobil. Rozmýšľaj nad tým, ako kvôli tebe išiel na kríž. On je ten, ktorý ti dá silu vytrvať.

Keď svoj zrak neupieraš na Pána, ale na ľudí alebo cirkev, či okolnosti, začneš sa potkýnať. Odpútaj svoj zrak od týchto vecí a hľaď na Ježiša. On nikdy nezlyhá. On ťa nikdy nesklame. On ťa v pretekoch života udrží v behu.