„…pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnený pred Ním ani jeden človek, lebo zo zákona je (len) poznanie hriechu.“ List apoštola Pavla Rímskym 3:20

Tieto slová nám predkladajú tri fakty. Po prvé, že všetci ľudia môžu vykonávať skutky zákona. Môžu, keďže na to majú prirodzené predpoklady. Reč je o prirodzenom človekovi.

Druhým faktom je, že Boh neprijíma skutky zákona ako naplnenie zákona. Zo skutkov zákona nebude ospravedlnený pred Ním ani jeden človek. Ospravedlnený tu znamená, uznaný spravodlivým.

Slovo ospravedlniť je požičané zo súdnictva. Znamená, že Boh vidí človeka ako spravodlivého. Boh vynáša výrok, že človek je pred Ním spravodlivý. Ale na základe skutkov zákona Boh nevyriekne takýto úsudok o žiadnom človekovi.

Tretím faktom je, že je to zákon, a nie hriech, ktorý pôsobí poznanie, čím hriech v skutočnosti je.

Z dnešného verša vidíme, že dodržiavať prikázania a robiť skutky zákona, to sú dve rozdielne veci. Skutky zákona totiž nie sú naplnením zákona.

Siedme Božie prikázanie nás učí: Nepokradneš. Keby som celý svoj život žil podľa toho, že nebudem kradnúť a aj by sa mi to podarilo, dodržal som siedme prikázanie? Človek odpovedá áno. Ale Boh sa pýta: Prečo a s akou mysľou si sa vzdal kradnutia? Pretože ma miluješ z celého svojho srdca a pretože miluješ svojho blížneho ako seba samého?

Tu musím odpovedať: Nekradnem preto, lebo chcem byť spravodlivý, nie preto, že milujem Boha a môjho blížneho.

Vtedy mi Boh odpovie: Pokiaľ si nekradol, potiaľ si vykonal skutok zákona, ktorý prikázanie vyžaduje. Ale nedodržal si prikázanie.

Zákon je duchovný. (R 7:14) Ten môže byť naplnený jedine srdcom – srdcom, ktoré spĺňa mieru danú Bohom!