„Ku každému, kto počúva slovo o kráľovstve, a nerozumie mu, prichádza ten zlý a uchytí, čo mu bolo zasiate do srdca; toto je zrno, ktoré bolo zasiate kraj cesty.“ (Mt 13:19)

V prvom storočí bolo cieľom rozsievača vziať semeno, vyhodiť ho  a nechať vietor, aby ho pozbieral. Tento proces bol dosť primitívny. Jednoducho vyšiel von, mal semeno vo veľkom vreci, siahol doň a vyhodil ho.

Zaujímavé je, že slovo šíriť vlastne pochádza z koreňa slova pre zasiatie semena. A rovnakým spôsobom je našou úlohou ako kresťanov ísť do celého sveta a šíriť evanjelium alebo siať semeno.

Rozhadzujeme semeno evanjelia čo najväčšiemu počtu ľudí a čas ukáže, kto sa skutočne obrátil. Je to preto, že niekedy ľudia na začiatku silno vstúpia a potom odídu a už sa nikdy nevrátia. Inokedy majú ľudia slabý začiatok, ale postupom času sa posilňujú.

V podobenstve o rozsievačovi Ježiš hovoril o semene, ktoré padlo na kraj cesty a prileteli vtáky a zožrali ho. Ďalej vysvetľoval: „Ku každému, kto počúva slovo o kráľovstve, a nerozumie mu, prichádza ten zlý a uchytí, čo mu bolo zasiate do srdca; toto je zrno, ktoré bolo zasiate kraj cesty.“ (Mt 13:19)

Takže musíme len čakať a rozpoznať, kto sú skutoční veriaci, pretože niekedy človek vyznáva vieru, odpadne a potom sa vráti. To je márnotratný človek.

Ako spoznáme rozdiel medzi márnotratníkom a niekým, kto sa skutočne neobrátil? Ak niekto vyznáva vieru v Krista, ale odíde a už sa nikdy nevráti, potom je ako semeno, ktoré bolo zasiate na kraj cesty. Márnotratný človek sa však vždy vráti domov.

Niekedy môžeš mať slabý začiatok, ale silný koniec. Dôležité je, ako skončíš.