„Kto má uši, nech počuje!“ Evanjelium podľa Matúša 13:9

Znova a znova nám Pán Ježiš kladie na srdce, aby sme používali svoje uši na počúvanie. V listoch cirkevným zborom, v Zjavení Jána, sa to hovorí sedemkrát: „Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom!“ Reč Ducha je Ježišovou vlastnou rečou. Pretože všetky listy sa začínajú: Toto hovorí Ježiš. Počúvať Boží hlas, reč Ducha, neznamená upokojiť sa a počúvať hlasy vo svojom vnútri. Znamená to mať v úcte Božie Slovo! Znamená to pozorne si všímať všetko, čo Pán Ježiš povedal. Či Božie Slovo hovorí o nás a o našom hriechu, alebo hovorí o Pánovi Ježišovi a Jeho spáse – stále to znamená, že musíme pozorne počúvať, aby sme porozumeli slová vchádzajúce do nášho srdca. Spása spočíva v našom počúvaní. Nespočíva v tvrdej práci s naším ja. A už najmenej spočíva v našich pokusoch „poriadne veriť“. Božie Slovo má úžasnú moc dostať sa do nášho vnútra. Nielen do nášho vedomia, ale aj do podvedomia. Áno, preniká až do najvnútornejších a najhlbších zákutí. Keď čítaš Bibliu, počítaj s tým! Niekedy si možno myslíš, že čítanie a počúvanie Božieho Slova ti až tak veľa nedáva. Ale keď čítaš a počúvaš tak, aby si prijal Slovo a uchovával ho v srdci, vtedy koná sám Boh v tvojej najvnútornejšej podstate. A výsledok sa určite ukáže v správnom čase určenom Bohom. Ale daj pozor, aby si nečítal a nepočúval tak, že sa nestaráš o to, čo počúvaš a čítaš! Duchovne povedané, je to nebezpečné!