Sprievodca Manažéra

Vymodlil si u vedenia peniaze na nového človeka. Nastúpil. A vôbec nič sa nezmenilo, napriek tomu, že ten človek mal byť kriticky dôležitý.

Sme späť. Mikropodcast Sprievodca manažéra štartuje novú sezónu a hneď v prvej tohtosezónnej, no v poradí už 229 epizóde, otvárame ďalšiu reálnu situáciu, pri ktorej sa manažérom zle spí.

Šéfuješ desiatim manažérom. Každý si vyberá svojich ľudí sám a ty im do toho nehovoríš. Jeden z tvojich najbližších ľudí ťa presvedčil, že oddelenie nerozbehne bez nového človeka na kritickom mieste. Tak si išiel a vybojoval si mu rozpočet.

Človek nastúpil, ale z tvojho pohľadu to nie je to čo si očakával. Nie že by nechcel, nie že by nemohol. Proste to nevie.

Keď sa pýtaš na výsledky, dostávaš vyhýbavé odpovede. Čísla pritom hovoria jasne. Si v pozícii, kedy do riadenia svojho podriadeného zasahovať nemôžeš, toho človeka o dva levely nižšie vyhodiť tiež nemôžeš, a vyhodiť vlastného podriadeného ti zatiaľ nedáva zmysel.

Tak čo teraz?

@gabriel Galgoci opäť položil otázku, ktorá ma zdvihla zo stoličky: prečo ťa vôbec trápi, koho si prijal tvoj podriadený? A cez diskusiu o tom, čo je ešte malá firma (pri 800 ľuďoch už asi nie) sme sa dostali, až k tomu, kde končí dôvera a začína zodpovednosť.

Riešenie, ku ktorému sme sa nakoniec dostali, od nás poslucháči bežne nepočujú a možno toto je “najpravičiarskejší diel”, aký sme kedy nahrali. Prečo, to si vypočujte sami.

Otázka z podcastu môže byť aj malou skúškou správnosti vášho manažérskeho rozhodovanie. Ako by ste to riešili vy? Zasiahnuť, alebo dôverovať?

Táto špeciálna časť je určená pre tých, ktorí prišli na stoličku po šéfovi (majiteľovi), ktorý vo firme ostal a nedokáže sa odpojiť od dennej operatívy. Jednoducho, nám ako výkonným riaditeľom, riaditeľkám "kafre" do remesla a sme z toho už demotivovaní. Na čo sme vlastne tu a prečo si nás zavolal, keď nechce aby sme robili svoju prácu. Gabriel & Juraj možno dodajú takú optiku, ktorá by mohla tento problém "identity" rozlúštiť. Príjemné počúvanie

Najväčší nepriateľ manažéra pred veľkou odmenou nie je jeho šéf. Je to jeho vlastná hlava.

Poznáte ten pocit? Rok makáte. Plníte čísla. Dohoda je jasná. A tesne pred koncom začne šéf odpovedať neskôr. Správy od neho ustanú. One-on-ony sa posúvajú.

A vy začnete vnímať každý detail inak ako predtým.

Vaša hlava začne hľadať odpovede na otázky, ktoré si sama položí. „Zabudol? Mení pravidlá? Nemajú na to peniaze? Oklamú ma?"

Presne o tejto situácii sme sa rozprávali v 227. epizóde mikropodcastu Sprievodcu manažéra s Gabrielom Galgocim.

Čo teda robiť, keď sa blíži míľnik a správanie vášho nadriadeného začína vyzerať... inak? Odpoveď možno prekvapí, lebo nie je taká jednoduchá, ako “dôveruj dohode".

Pre odpovede na to, ako zvládnuť aj túto situáciu si vypočujte celú epizódu nášho podcastu.

Čo robiť, keď vám niekto „dosadí" človeka do tímu?

Každý manažér to zažil. Príde rozhodnutie zhora a zrazu máte v tíme niekoho, koho ste si nevybrali.

A čo horšie - ten človek plní plán len na 80 %, odmieta pridať a spolieha sa na ochrannú ruku šéfa.

Frustrujúce? Absolútne.

V 226 epizóde podcastu Sprievodca manažéra sme sa spolu @Gabriel Galgoci pozrel na to, či náhodou nemáme začasť s úvahou o takomto členovi tímu ešte skôr. Či náhodou otázka, ktorú si musíte položiť ako prvú, nie je “Nepozerám sa na tohto kolegu krivými očami len preto, že mi bol vnútený?”

Pretože ak áno, problém nemusí byť len v ňom.

Čo skutočne pomáha v takejto situácii vám prezradíme v najnovšej epizóde. Príjemné počúvanie.

Projekt mešká pol roka. A podriadený vám práve oznámil, že treba zmeniť paradigmu a počkať ďalších 6 mesiacov.

Človek, ktorému ste dôverovali na základe jeho predošlých úspechov, vás postupne „uspával" výhovorkami. Najprv dodávatelia. Potom drobné sklzy. Až prišla bomba – celé zle naplánované, reštart, ďalší polrok.

Prvá reakcia? Vyhodiť. Potrestať. Spraviť poriadok.

V hlave vám behá milión otázok:

Vyhodiť ho?

Potrestať?

Ako mu mám ešte veriť?

A hlavne – čo teraz?

S @gabriel galgoci sme si presne túto situáciu rozobrali v novej časti Sprievodcu manažéra. A priznám sa, že jeho odpovede v tejto 225 epizóde ma dostali. Pretože riešenie nie je ani zďaleka také priamočiare, ako by si človek v hneve predstavoval. A prvý, kto sa musí pozrieť do zrkadla, by ste mali byť vy sami.

Ak ste niekedy stáli pred podriadeným, ktorý vás sklamal na kľúčovom projekte – alebo sa toho len obávate – táto epizóda je pre vás.

Vypočujte si celú epizódu manažérskeho mikropodcastu Sprievodca Manažéra a nezabudnite nám dať follow, aby vám neušla žiadna manažérska rada.

V najnovšej časti mikropodcastu Sprievodca manažéra sme s Gabrielom Galgocim otvorili tému, ktorá páli každého lídra:

Povýšili ste človeka. Dali ste mu šancu. Po 18 mesiacoch sedí vo vašej kancelárii a pýta si „ešte niečo viac". A vo vás to vrie. Ale stop. Kým ho v hlave označíte za nevďačníka, položte si tri otázky:

1️⃣ Zmanažoval som očakávania na začiatku?

Povedal som jasne, že povýšenie platí na X mesiacov a ďalší posun má konkrétne podmienky? Ak nie – chyba začala tam.

2️⃣ Je jeho výkon naozaj na 100 %, alebo len „OK"?

Za 100 % dostáva plat. Extra benefity si zaslúži iba extra míľa. A to si treba vedieť povedať nahlas - jemu aj sebe.

3️⃣ Reagujem z emócie, alebo z pozície lídra?

Ak vo mne vrie, najhoršia vec je rozhodovať teraz. Lepšie je povedať: „Daj mi čas, vrátime sa k tomu zajtra." A medzitým sa ísť vybiť do boxerského vreca.

Príbeh v mojej hlave nie je ten istý, ako príbeh v jeho hlave. Mojou úlohou nie je vybuchnúť, ale delikátne manažovať situáciu a nechať jeho obhájiť, prečo si myslí, že si to zaslúži.

A ak príde nepripravený, bez avíza, vpáli to do kancelárie medzi dverami? Má plné právo pýtať sa. Ja mám plné právo si vypýtať čas na odpoveď.

Celú, 224. časť mikropodcastu Sprievodca manažéra si vypočujte vo vašej obľúbenej podcastovej aplikácii..

Najhoršie na odchode kolegu nie je to, že odišiel. Ale to, čo to spraví s tebou.

V 223 epizóde podcastu Sprievodca manažéra sme sa s @Gabriel Galgoci rozprávali o situácii, ktorá je nepríjemne reálna. Kolega, s ktorým sa mi dobre robilo, po pár rokoch odchádza. Oficiálne „po dohode“. Neoficiálne… to už znie inak.

A ja s tým nesúhlasím.

Nie preto, že by som nerozumel dôvodom. Ale preto, že som ich nezažil tak, ako boli prezentované. Lenže problém nie je jeho odchod. Problém je, čo to robí so mnou.

Zrazu sa pozerám na nového človeka a v hlave mi ide: „Ty tu nemáš byť.“

A to je moment, kde si uvedomím jednu nepríjemnú vec Že už to nie je o rozhodnutí firmy. Ale o mojom emočnom nevyrovnaní sa s touto situáciou. .

Gabriel to pomenoval priamo. Ak si to neupracem, začnem byť problém ja.

Zaujímavé je, že riešenie nie je ísť hneď za šéfom a pýtať sa „prečo“. Skôr si najprv odpovedať na inú otázku: Som ešte v súlade so smerovaním našej firmy?

Ak áno, tak to znamená jediné. Oddeliť ,,, . To čo treba oddeliť sa dozviete po vypočutí epizódy. Ale môžem vám povedať, že to oddelenie je extrémne ťažké. Ale ak to nedokážete, tak sa dostanete do špirály, kde začnete sám sebe podkopávať nohy.

A viete čo je na tejto situácii paradoxné?

Možno práve ten nový človek prinesie niečo, čo nás posunie ďalej. Len vy to neuvidíte, pokiaľ budete stále pozerať dozadu.

Novú epizódu podcastu Sprievodca manažéra si môžete vypočuť vo vašich podcastových aplikáciách. A ak chcete bezplatné manažérske vzdelávanie, dajte si na náš podcast aj odber. Aby vám už žiadna rada, ako zvládať rolu manažéra, nikdy neušla.

Nie je problém, že nerastiem — problém je, že neviem prečo.

V novej epizóde podcastu Sprievodca manažéra, v poradí už dvesto dvadsiatej druhej, sme sa s Gabrielom Galgocim dostali k téme, ktorú považujem za jednu z najmenej diskutovaných v manažmente.

Nie je to o zlom výkone.

Nie je to o konfliktoch v tíme.

Nie je to o nedostatku výsledkov.

Je to o momente, keď všetko funguje — a ty, ako manažér aj napriek tomu nevieš, kde vlastne stojíš.

Tím plní ciele. Spätná väzba od nadriadeného je pozitívna. Kvartálne odmeny chodia. A predsa sa v hlave ozýva tichá, nepríjemná otázka: “Posúvam sa vôbec niekam?”

Gabriel to pomenoval veľmi presne. Tento stav nie je signálom zlyhania. Je to signál toho, že si dosiahol určitú úroveň komfortu — a niečo v tebe vie, že tam kde si, nechceš zostať.

Športová analógia pre pochopenie tohto problému, nesklamala ani teraz.

Atlét, ktorý končí druhý, tretí, štvrtý — nie je zlý atlét. Je to atlét, ktorý trénuje rovnako ako doteraz. A ak chce raz stáť na prvom mieste, nestačí trénovať viac. Musí začať trénovať inak.

V praxi to pre manažéra môže znamenať veľa rôznych vecí.

Pre niekoho je to rozšírenie rozhľadu — začať skutočne počúvať na poradách aj to, čo sa ho priamo netýka, a vnímať, čo riešia ostatné časti organizácie.

Pre niekoho iného je to práca na strategickom myslení alebo na schopnosti komunikovať svoje myšlienky s väčšou istotou.

A pre niekoho je to jednoducho — upratať si v hlave. Pomenovať si, čo mu reálne chýba, namiesto toho, aby sa topil v neurčitom pocite, že „niečo nie je v poriadku."

To, čo si z tejto epizódy odnášam najviac, je jedna myšlienka:

Ak si túto otázku kladieš, pravdepodobne si na správnom mieste. Lebo ľudia, ktorí sa s tým, kde sú, spokojne usadili, si ju nekladú.

221. časť micropodcastu Sprievodca Manažéra dnes bude o maličkosti. Manažérskej ješitnosti. Ona sa prezlieka za všelijaké zástupné problémy, vyzerá, ako nedôvera, alebo jednoduché neporozumenie si zo šéfom. Lenže, keď tatko človek pod pláštikom ješitnosti uvažuje, môže sa mu stať, že radšej volí odchod. Je to jednoduchšie, ako sa pozrieť sám na seba a namiesto svojej vlastnej budúcnosti, riešil naozaj porozumenie so svojím šéfom. Podcastom ako vždy sprevádzajú Gabriel Galgóci & Juraj Surma

Naozaj nestačí robiť svoju prácu dobre?

Mikropodcast Sprievodca manažéra a jeho 220. epizóda je tu. S Gabrielom Galgócim sme sa rozprávali o kolotoči myšlienok v hlave, ktorý pozná veľa manažérov.

Som vo firme desať rokov. Vypracoval som sa. KPI plním, tím šliape, čísla sú zelené. Na mesačných meetingoch vidím percentá. Vidím dáta. A napriek tomu sa nikam neposúvam.

A potom príde niekto, kto má 99 %, občas aj červenú deltu… a ide hore.

Človeku to vie pekne roztočiť hlavu. Začne pochybovať. O sebe. O systéme. O tom, či svet nie je postavený na hlavu.

Lenže, tak ako už toľko krát predtým, Gabriel nastavil manažérske zrkadlo.

To, že mám 100 %, ešte neznamená, že som pripravený na ďalší level. Byť spoľahlivý performer je základ. Nie vstupenka na vyššiu pozíciu.

Otázka nie je len: Aké mám čísla?

Otázka je:

- Som viditeľný?

- Som proaktívny?

- Zdvihnem ruku, keď príde projekt navyše?

- Rozprávam sa so šéfom o tom, že chcem rásť?

- Ukazujem, čo prinesiem firme na vyššej pozícii?

Čakať, že si niekto všimne moje zelené tabuľky, je možno pohodlné. Ale je to naivné.

Firmy nepovyšujú za ticho a poslušnosť. Povyšujú za pripravenosť niesť väčšiu zodpovednosť. A tú treba nielen mať, ale aj ukázať.

Možno teda problém nie je v tom, že svet je nespravodlivý. Možno je problém v tom, že som sa uspokojil s tým, že „si dobre robím si svoju robotu“.

Ak máte pocit, že stojíte na mieste napriek dobrým výsledkom, táto epizóda vám možno trochu pribrzdí ten kolotoč v hlave.