„Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca a z celej duše a z celej mysle a z celej sily.“ (Mk 12:30)

Hebrejský výraz pre dušu je v skutočnosti bližší nášmu používaniu slova srdce. Hovorí o niečom, čo je hlboko vo vnútri človeka.

Ježiš v skutočnosti použil túto frázu v Getsemanskej záhrade, keď povedal učeníkom: „Veľmi smutná je mi duša, až na smrť…“ (Mk 14:34). V tomto zmysle vyjadroval svoje pocity.

A rovnako aj naša láska k Bohu musí byť pocitová a inteligentná. Jedno nevylučuje druhé.

„Ježiš odpovedal, že prvé je toto: Počuj, Izrael! Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca a z celej duše a z celej mysle a z celej sily.“ (Mk 12:29-30)

Po tom, čo Šimon Peter trikrát zaprel Pána, vzkriesený Ježiš položil svojmu nepoddajnému dieťaťu otázku: „Šimon, syn Jonášov, miluješ ma väčšmi ako títo?“ (J 21:15) Ježiš sa ho na to opýtal trikrát.

Všimnite si, že Ježiš nepovedal: „Peter, si teologicky správny?“ alebo „Peter, bol si poslušný?“ Ježiš sa skôr pýtal: „Peter, miluješ ma?“

Viete, že je možné byť teologicky správny a nemilovať Boha? Samozrejme, verím, že ak miluješ Boha, budeš podľa svojich najlepších schopností teologicky čo najsprávnejší. Verím tiež, že ak miluješ Boha, budeš chcieť robiť to, čo ho ctí. Je to preto, lebo Ježiš povedal: „Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázanie.“ (J 14:15)

Ak však nemáme ako základ lásku, potom to všetko bude mimo. Začíname tam. Musíme milovať Boha svojimi citmi a rozumom, svojou silou, časom a prostriedkami. Musíme milovať Boha všetkým, čo máme. A ak to budeme robiť, potom všetko ostatné nájde svoje správne miesto.