„Ale vieme, že čo zákon hovorí, hovorí tým, ktorí sú pod zákonom…“ List apoštola Pavla Rímskym 3:19

„Čo zákon hovorí“ – čo v skutočnosti hovorí? Osvetlí sa nám to, keď sa pozrieme bližšie na zmluvu, ktorú skrze Mojžiša uzavrel Boh s ľudom Izraela na Sinaji. Je to výnimočná zmluva zákona, ustanovená preto, aby zjavila Božiu svätosť! Je podstatne odlišná od zmluvy, ktorú uzavrel Boh s Abrahámom: Zmluva s Abrahámom je zmluvou milosti a zjavuje Božiu zachraňujúcu lásku! (R 4; G3)

V zmluve na Sinaji obsahuje zjavenie zákona štyri konkrétne formy vyjadrenia Božej vôle: príkaz, zákaz, trest za porušenie príkazu a zákazu, požehnanie a sľuby za ich dodržanie.

V príkazoch nám Boh hovorí, čo od nás vyžaduje a pomenúva to, čo je dobré.

V zákazoch Boh hovorí, čo je zakázané a pomenúva hriech.

Tieto dve formy ukazujú, ako osobne k nám vo svojom zákone Boh hovorí. Hovorí priamo a stavia nás tvárou tvár k sebe! To nie sú žiadne morálne ani filozofické špekulácie. Tu nemá nikto výhovorky. Buď človek chce, alebo nie. Či verí, či nie, Boh ho v zákone povolal k osobnej zodpovednosti pred Ním. A keď deň súdu príde, bude vyžadovať od každého, aby ukázal svoj účet!

Vtedy prichádza tretia forma zjavenia zákona: „Ale ak nebudeš poslúchať hlas Hospodina, svojho Boha, a nebudeš zachovávať všetky Jeho príkazy a Jeho ustanovenia, ktoré ti dnes dávam, naplnia sa na tebe všetky tieto kliatby a budú ťa stíhať“. (5M 28:15)

Toto nazýva Božie Slovo prekliatím zákona.

Štvrtá forma – požehnanie a večný život pre toho, kto dodržiava prikázania, je aktuálna len pre jedného človeka – Pána Ježiša Krista. On jediný to dokázal. A dokázal to aj za nás.

Ale spásu, ktorú nám Boh vo svojom Synovi dáva, prijíma len ten, koho usvedčuje Božie zjavenie v zákone.