„Radoval som sa, keď mi hovorili: Poďme do domu Hospodinovho!“ (Ž 122:1)

V dnešnej dobe by sme povedali, že Nehemiáš bol laikom. Osobne sa mi tento termín, ktorý sa používa na označenie niekoho, kto nie je „v duchovnom úrade“, nepáči. Niekedy si myslíme, že farári, misionári alebo ľudia, ktorí pracujú pre cirkev, sú v duchovnom úrade. Ale v skutočnosti je každý kresťan v duchovnom úrade.

Kresťania, ktorí prevracajú burgery, pracujú v korporátnom svete, v stavebníctve, v školstve a tak ďalej sú v duchovnom úrade. V istom zmysle je duchovný úrad jednoducho služba. Deje sa to vtedy, keď prosto povieme: „Boh ma dal na miesto, kde som z nejakého dôvodu. Som k dispozícii, aby som ti slúžil a chcem, aby ťa môj život oslávil.“

Boh sa rozhodol vybrať Nehemiáša. Správneho človeka, na správnom mieste, v správnom čase. Nehemiáš bol pohárnikom kráľa Artaxerxa, vodcu Médo-peržanov. Pohárnikom musel byť človek, ktorému kráľ mohol dôverovať. V skutočnosti to musel byť niekto, koho mal kráľ v obľube, pretože s kráľom strávil veľa času.

Kedykoľvek sa kráľovi podávalo jedlo alebo pitie, Nehemiáš to ochutnával ako prvý. Časom sa Nehemiáš stal kráľovým dôverníkom. Napriek svojmu prepychovému životu sa Nehemiáš zaujímal o ostatných. Múry Jeruzalema boli zborené a on chcel využiť svoju vplyvnú pozíciu na to, aby kráľ Artaxerxes finančne podporil program ich výstavby.  Nehemiáš si uvedomil, že sa nachádza tam, kde je, pretože Boh ho tam chcel mať.

Už si sa niekedy zamýšľal nad skutočnosťou, že si presne tam, kde máš práve v tej chvíli byť? Je to pravda o susedstve, v ktorom žiješ, mieste, kde pracuješ či areáli univerzity, kde si. Možno by si povedal: „Keby som len mohol zmeniť svoje okolnosti…“ Napadlo ti však niekedy, že si práve tam, kde máš byť?