„Ale ako budú vzývať Toho, v koho neuverili? A ako uveria v Toho, koho nepočuli? A ako počujú bez kazateľa?“  (R 10:14)

Mám priateľa menom Steve, ktorý je tiež pastor. Steve je veľmi efektívny v hlásaní evanjelia z kazateľnice aj mimo nej. Kedykoľvek si v Steveovej blízkosti, môžeš si byť istý, že je len otázkou času, kedy niekomu položí túto otázku: „Povedal vám už niekto, že v nebi je Boh, ktorý vás miluje?“

Videl som ho, ako túto otázku položil baristovi v kaviarni, pričom za nami stálo v rade desať ľudí. Bol som s ním v reštauráciách, kde robil to isté. Kládol túto otázku náhodným ľuďom na ulici. A bol som svedkom rôznych reakcií.

Niektorí ľudia povedali nie. Iní nevedia, čo majú povedať. Raz sme boli v reštaurácii s ďalšími dvoma pastormi a chystali sme sa objednať si. Ostatní pastori viedli teologickú diskusiu, keď sa Steve obrátil na obsluhu a povedal: „Povedal vám už niekto, že vás Boh miluje?“ Čašníka Steveova otázka skutočne dojala. Povedal: „Nie, nikto mi to nikdy nepovedal.“

„No,“ odvetil Steve, „v nebi je Boh, ktorý ťa miluje.“ A potom sa s ním podelil o evanjelium. Medzitým naši priatelia stále diskutovali o teológii, nevšímajúc si, čo sa deje. Prešlo ešte niekoľko minút a Steve priviedol čašníka k Pánovi.

Trochu mi to pripomínalo dnešnú cirkev. Sme zaneprázdnení našimi diskusiami a politickými debatami, ale je čas zdvihnúť hlavu a pozrieť sa okolo seba. Ježiš povedal: „Žatvy je síce mnoho, ale pracovníkov málo“ (Mt 9:37).

Niekedy si myslíme, že by sme radi šli na misijné pole do inej krajiny aby sme hovorili ľuďom o Ježišovi. Prečo však nezačneme tým, že jednoducho prejdeme cez ulicu? Každý deň sa pred nami otvárajú príležitosti. Jednoducho ich musíme hľadať.