„…kedykoľvek budete piť na moju pamiatku.“ Prvý list apoštola Pavla Korintským 11:25

Ako často máme prichádzať k Pánovmu stolu? To je dôležitá otázka pre mnohých kresťanov.

Božie Slovo nám v tomto smere nedáva žiadne predpisy. Avšak sú tu určité náznaky, keď Pán Ježiš hovorí o pití z kalicha.

„To čiňte, kedykoľvek budete piť na moju pamiatku.“

Pán Ježiš predpokladá, že budeme pristupovať k Večeri Pánovej bežne. Keď Ježiš uznal za potrebné ustanoviť pre nás tento prostriedok milosti, je teda pre nás potrebné, aby sme ho prijímali.

Aj keď pre nás môže byť ťažké držať sa pevne Božieho Slova tak, ako chceme, Pán nám dáva spôsob, ako Ho môžeme jesť a piť.

Ten, kto je telo Syna človeka a pije Jeho krv, má večný život, hovorí Pán Ježiš. (J 6:53–56) Tieto slová v Jánovom evanjeliu sa vzťahujú na osobné privlastnenie si Ježišovho zástupného diela a Jeho utrpenia za naše hriechy. Ale toto slovo sa dá veľmi dobre použiť aj v súvislosti s Večerou Pánovou, aj keď v čase, keď Pán Ježiš tieto slová povedal, nebola ešte ustanovená.

Nesmieme zabudnúť, že Večera Pánova je prostriedkom milosti! Za nič dostávame všetko!

Mal by si často prichádzať k Pánovmu stolu, ale zvlášť vtedy, keď si na to najviac vhodný: keď ťa trápi mnoho veľkých hriechov.

Iný kresťan povedal: Keď cítiš, že miesto v tvojom srdci, kde prebýva detská dôvera, začína zaberať pokrytectvo, vtedy je správny čas na to, aby si sa poponáhľal k Pánovmu stolu.

Tí, ktorí takto hovoria, pochopili, že Večera Pánova je milosť. Uvedom si to aj ty a často z nej čerpaj!