Popularizovať vedu na Slovensku znie ako výzva. Na čele Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti (NCP VaT) stojí Štefánia Bartošová, skúsená marketérka, ktorá pretavila dlhoročné skúsenosti do sveta vedy. Teraz sa ju snaží priblížiť ľuďom cez osobnú skúsenosť.

Za rok pôsobenia vo vedení NCP VaT sa riaditeľka a jej tím vybrali do regiónov, kde sa zamerali na žiakov s projektom Vedecký ambasádor, a širokej verejnosti sa prihovárajúcez diskusie Zvedavé debaty – Ženy vo vede.

V rozhovore sa dozviete, ako podľa nej školstvo reaguje na rýchlo sa meniace prostredie ovplyvnené umelouinteligenciou, prečo vznikla potreba vytvorenia nového zážitkového centra vedy a aké aktivity prináša Týždeň vedy a techniky 2025.

Zaspomína si na učiteľov, ktorí v nej prebudili zvedavosť, na to, ako sa snaží k vedeckým témam smerovať svojho syna, aj na najväčšie výzvy pri propagácii vedy a techniky na Slovensku.

Ing. Štefánia Bartošová je riaditeľkou Národného centrapre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti. V Centrevedecko-technických informácií zastáva aj funkciu riaditeľky odboru komunikácie.Svoje profesionálne skúsenosti získala pôsobením v oblasti marketingu a PR vo viacerých slovenských a medzinárodných spoločnostiach. Vo voľnom čase sa venuje výchove syna, cestovaniu, umeniu a dlhým prechádzkam v prírode. Zbožňuje dobré jedlo a ľudí.

Tento podcast je sprievodným podujatím Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2025.
Prebieha v období od 10. do 16. novembra 2025. Hlavnými organizátormi podujatia sú Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky a Centrum vedecko-technických informácií SR.Za podporu ďakujeme partnerom podujatia, ktorými sú Asociácia pre mládež, vedu a techniku AMAVET, Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s., Slovenské elektrárne, a. s., spoločnosť EPSON, Skyro, n. o.,First Global Slovakia.

Mediálnymi partnermi sú magazín Nextech, StartitUp, portál VEDA NA DOSAH, časopis Quark a Zážitkové centrum vedy Aurelium.

O podcaste

Podcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská vedaje plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.

Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

Na Slovensku je najvyšší počet pacientov s alkaptonúriou na svete. Ochorenie čiernych kostí je zriedkavá dedičná metabolická porucha aminokyselín, ktorú skúma slovenský vývinový biológ pôsobiaci na Masarykovej univerzite v BrnePeter Fabian. V rozhovore približuje prácu so zvieracím modelom, s rybkou danio pruhované.

Vzácne metabolické ochorenie alkaptonúria sa v detstve prejavuje tmavnutím moču, neskôr černením spojivového a iného tkaniva v tele, napríklad chrupavky ucha alebo očného bielka. Biológ Peter Fabian robí výskum nakostrovej sústave rybiek.

V rozhovore spomína na horkosladký návrat po rokoch z postdoktorandského štúdia v Los Angeles aj na rozdiely medzi európskym a americkým výskumnýmprostredím. Mladým kolegom radí, aby pri začiatkoch budovania tímu vložili nohu do dverí, a s ďalšími vedeckými spolupracovníkmi sa snaží zhovárať najmä ako s ľuďmi.

Dozviete sa, prečo by mal mať mentor ďalších mentorov, čo Petrovi Fabianovi prináša členstvo v Klube Čiernych Kostí, aké zastúpenie má na Slovensku ochorenie fenylketonúria aj to, aké dôležité je byť v správnom čase na správnom mieste.

Mgr. Peter Fabian, Ph.D., je slovenský vývinový biológ. Pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Masarykovej univerzity v Brne, kde vedie výskumnú skupinu zameranú na štúdium ochorenia alkaptonúrie prostredníctvom zvieracieho rybieho modelu danio pruhované. Získal prestížny ERC grant, ktorým súodmeňovaní vynikajúci mladí výskumníci zakladajúci nové výskumné projekty.

Všetkypodcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTISR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

So študentkou posledného ročníka Gymnáziav Bytči sme sa rozprávali o účasti v súťaži Junior Internet, kdezískala prvé aj druhé miesto za spracovanie tém bezbariérovosti a mizofónie. Ukázala tak, že osobné príbehy môžu prerásť do projektov pomáhajúcich iným.

Monika Lukáčová je mladáštudentka, ktorá v jubilejnom dvadsiatom ročníku súťaže Junior Internet AMAVET 2025 získala hneď dve ocenenia v kategórii JuniorCONTENT.

Prvé miesto jej priniesol Sprievodca bezbariérovej rekreácie – zažite Bytču bez ťažkostí! Myšlienka sprievodcu vzniklavďaka študentkinej babke. Staršej dáme sa do života vkradli zdravotné problémy a pohyb mestom začal byť pre ňu problematický. Monika preto zmapovala Bytču a pripravila prehľad miest, ktoré sú prístupné aj pre ľudívyužívajúcich kompenzačné pomôcky.

Druhé miesto si vyslúžila témou o mizofónii. Neviditeľné ochorenie spozorovala najprv sama na sebe.Obrátila sa na odbornú pomoc, študovala dostupné materiály a zaumienila sipomôcť aj iným. Tak vznikla platforma, kde píše o skrytej chorobe a vytvára bezpečné miesto aj pre ďalších mizofonikov.

V rozhovore hovorí o tom, ako jej najbližší zvládajú tieto situácie, čo by odkázala svojim rovesníkom aj o tom,či je Bytča skutočne bezbariérovým mestom.

Monika Lukáčová je študentka Gymnázia v Bytči. V jubilejnom dvadsiatom ročníku Junior Internet AMAVET 2025 sa zapojila do kategórie JuniorCONTENT, v ktorej sa umiestnila na prvých dvoch priečkach vďaka spracovaniu informáciío bezbariérovosti v meste a komplexnej neurofyziologickejporuche mizofónii.

Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR,cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts ana ďalších streamovacích platformách.

Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

Profesorka Alžbeta Marček Chorvátová sa vo svojom výskume venuje svetlu a jeho schopnosti priblížiť nám procesy života. Pomocou biofotonických metód skúma zmeny, ktoré nastávajú v organizme, ako aj vplyv faktorov životného prostredia na živé organizmy. Neoddeliteľnou súčasťou je dosiaľ najfascinujúcejší zdroj svetla, aký ľudstvo vytvorilo –laser. Ten sa stal naším technologickým spoločníkom pred 65 rokmi. Za relatívne krátky čas prenikol do širokej škály oblastí a dnes si jeho prítomnosť často ani neuvedomujeme. Uplatňuje sa pri rezaní, zváraní či povrchových úpraváchmateriálov, v priemyselnej výrobe, v medicíne, doprave, telekomunikáciách, archeológii, poľnohospodárstve aj v stavebníctve. Práve vďaka laserovým technológiám sa československým vedcom podarilo objaviť stratené mesto mayskej civilizácie v Mexiku.

Svetlo však nie je len nástrojom techniky. Aj samotný ľudský organizmus je zdrojom slabučkého žiarenia. „Aj my ľudia sme svietiace živočíchy,“ vysvetľuje profesorka Chorvátová a dodáva, že biofotonické experimenty na sebe praktizujeme aj my, a to pri bežnom opaľovaní.

Vedci sa usilujú vyvinúť biofotonické senzory, ktoré by využívali svetlo na kontrolu a produkciu biologickyneškodných ťažkých kovov. Paralelne sa rozvíja oblasť veľkých laserových systémov, ktoré by mohli priniesť nové formy výroby energie. Nádejným smerom je laserová fúzia, schopná nahradiť jadrové štiepne reakcie a ponúknuť udržateľný zdroj energie pre budúce generácie.

Lasery tak predstavujú nielen technologický nástroj, ale aj kľúč k hlbšiemu poznaniu života a mechanizmov,ktoré ho riadia.

Prof. Alžbeta MarčekChorvátová, PhD., DrSc., je profesorka biofyziky so špecializáciou v oblasti biofotoniky. Pracuje ako vedecká pracovníčka oddelenia biofotoniky v Medzinárodnom laserovom centre CVTI SR a prednáša v oblasti ekologických a environmentálnych vied na Univerzite sv. Cyrilaa Metoda v Trnave. Špecializuje sa na porozumenie zmien zdravého systému na chorý pomocou biofotonických metód, ako aj na sledovanie vplyvu zmien životného prostredia na živé organizmy. Sedemnásť rokov pôsobila v zahraničí, okrem Francúzska aj v Spojenom kráľovstve a v Kanade,kde sedem rokov viedla vlastné laboratórium. Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave ju ocenila Plaketou – cenou Jána Sambucusa.

Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk,na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť nahttps://nivam.sk/?s=podcast.

Rozhovor s riaditeľom Fyzikálneho ústavu SAV, v. v. i., Máriom Zimanom o pojme kvantum, kvantovomtunelovaní, kvantovej teleportácii aj kvantových počítačoch.

Organizácia Spojených národov vyhlásila rok 2025 za Medzinárodný rok kvantovej vedya technológií. Pripomíname si tak sté výročie zrodu kvantovej mechaniky.

V najnovšom diele podcastu fyzik Mário Ziman prezrádza, či je možné ešte rozdeliť kvantum, aký je rozdiel medzi klasickým a kvantovým svetom, približuje filozofovanie nad otázkami a zároveň vyzdvihuje dôležitosť znalostíz oblasti matematiky či klasickej fyziky. Prevedie nás cez predstavy kvantového ducha, stavania kociek prostredníctvom kvantovej teleportácie a spomenie aj dôležitosť kvantových počítačov.

Pozývame vás k počúvaniu podcastu Veda na dosah, v ktorom sa dajte stiahnuť do tajov kvantovej fyziky.

Doc. Mgr. Mário Ziman, PhD., je riaditeľ Fyzikálneho ústavu SAV, v. v. i., a predseda Národného centra pre kvantové technológie Qute.sk Vo svojom výskume sa zaoberá matematickými štruktúrami kvantovej fyziky, kvantovou komunikáciou, programovaním a kvantovým spracovaním informácie.

Tento podcast je sprievodným programom Európskej noci vedy (ENV) 2025.

Hlavný program sa uskutoční 26. septembra 2025 v priestoroch Starej tržnice v Bratislave, ale aj v ďalších lokalitách, ako je Banská Bystrica, Žilina, Poprad a Košice. Témou tohtoročného ročníka je chaos. Súčasťou hlavného programu festivalu budú prednášky vedcov, interaktívne stánky, tematické bloky, koncerty a prepojenie vedy s umením.

O najväčšom vedeckom festivale na Slovensku, ktorý zrozumiteľne a pútavo približuje svet vedy, výskumu a inovácií, sa dozviete na https://www.nocvedy.sk/festival/ a https://vedanadosah.cvtisr.sk/

Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTISR, cez aplikácie Spotify a ApplePodcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

Už tri desaťročia prináša populárno-vedecký časopis Quark zaujímavosti zo sveta vedy a techniky. Pri príležitosti tridsiateho výročia sme sa rozprávali s jeho šéfredaktorkou Renatou Józsovou.

Quark už od roku 1995 nepretržite približuje zaujímavosti z rozličných oblastí vedy a techniky. Nájdete v ňom články o živej aj neživej prírode, zo sveta fyziky, astronómie, biológie, chémie, histórie, medicíny, geológie, archeológieči najnovších technológií a umelej inteligencie. Spolupracuje so slovenskými vedcami a vedkyňami rôznych zameraní a generácií – od tých, ktorí stoja pri časopise od jeho začiatkov, až po mladých výskumníkov na začiatku kariéry. Redakcia každý mesiac sprostredkuje články tak, aby verejnosti približovala ich poznatky, prinášala dôkladne overené a faktami podložené informácie, ktoré sú zaujímavé a relevantné pre širokú verejnosť.

Magazín je určený pre všetkých zvedavých čitateľov. Prehlbuje túžbu po poznaní, podporuje kritické mysleniea čitateľskú gramotnosť.

To, aká je história časopisu, prečo by sa magazín určite mal objaviť na vašej pomyselnej mape záujmu a čo ho čaká v nasledujúcej kapitole, sa dozviete v najnovšom dielepodcastu VEDA NA DOSAH. Renata Józsová: Súčasťou časopisu Quark je od roku 2016a šéfredaktorkou sa stala o rok neskôr. Vyštudovala psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave so špecializáciou na sociálnu a pracovnú psychológiu. Dlhé roky sa venovala vzdelávaniu vofirmách, predovšetkým v oblasti výberu a komunikácie zamestnancov a manažérov. Popri tom pracovala v PR a marketingu, kde organizovala podujatia, pripravovala texty a tlačové podklady. Okrem slovenčiny, ktorú pri svojej práci potrebuje perfektne ovládať, hovorí aj po anglicky, španielsky, francúzsky a trochu po rusky. Vo voľnom čase sa venuje rodine, rekreačne behá, fotografuje prírodu a číta.

Matej Baláž premieňa vaječné škrupiny a odpad nananomateriály. Rozprávame sa o mechanochémii, výskume bez rozpúšťadiel aj o radosti z vedy.

Ocenený tím z EVPÚ predstavuje mobilný energokontajner –zariadenie schopné dodávať stabilnú energiu aj v náročných podmienkach. Ako to celé funguje?

Prečo Kaliforniu každoročne sužujú ničivé požiare? Geológ Ján Madarás vysvetľuje, čo ich spôsobuje, aké sú rizikové faktory a prečo je LA klimaticky výbušné miesto.

Vedkyňa Šarlota Kaňuková hovorí o výskume rastlinných buniek, vnútornej disciplíne, work-life balanse a o tom, prečo pri vede nikdy nehovorí „nedá sa“.