Zvedavosť

Na svete dnes žije približne 26 000 medveďov bielych. Táto najväčšia suchozemská šelma patrí k najohrozenejším druhom na planéte, keďže k lovu potrebuje ľad, ktorý sa postupne roztápa.

Nedávna štúdia publikovaná v časopise Nature však ukázala, že napriek prudkému úbytku morského ľadu okolo nórskeho súostrovia Špicbergy sú tamojšie ľadové medvede v lepšej kondícii než pred štvrťstoročím.

Ekologička Michaela Šulavíková sa pod vedením výskumného tímu z Norsk Polarinstitutt zúčastnila expedície, na ktorej zisťovala, ako špicberské medvede biele zmenili správanie či jedálniček.

„Vieme, že útočia na soby a vyjedajú vajíčka vtákom, ktoré žijú vo veľkých kolóniách. Takže pri zháňaní potravy sú oportunistické a veľmi si nevyberajú,“ hovorí a vysvetľuje, že soby nemajú s medvedími útokmi evolučnú skúsenosť, čo z nich robí naivnejšiu korisť.

Šulavíková strávila na odľahlých ostrovoch niekoľko týždňov, počas ktorých rekonštruovala priebeh medvedieho lovu a analyzovala ich pohyb či stravu. Napríklad aj z nájdených exkrementov.

„Asi najfrustrujúcejší moment expedície bol, keď sme zbadali dve spiace medvedice, pričom pred nimi sa pokojne pásli soby. Bola by to nádherná scéna, ak by naším cieľom nebolo zdokumentovať, že ich ľadové medvede začali loviť,“ opisuje ekologička výskum v arktickom teréne.

Zo Slovenska odchádza čoraz viac vzdelaných ľudí. Kniha Za domovom ponúka osudy niektorých z nich. Nájdu sa i takí, čo sa po čase rozhodnú vrátiť, zvyčajne kvôli vzťahom a rodine. Návrat však často znamená aj obeť.

Je dnes stále potrebné zamýšľať sa nad zmyslom života? Prečo? Koho sa naň treba pýtať? V roku 1930 sa filozofa Willa Duranta na zmysel života opýtal na ulici muž, ktorý plánoval spáchať samovraždu. A Durant sa naň opýtal viac ako stovky intelektuálov, umelcov a ďalších osobností, z čoho vznikla kniha O zmysle života. Diskusiu moderuje Dušan Mikušovič.

V roku 1931 sa filozof a historik Will Durant rozhodol urobiť nezvyčajný experiment. Oslovil významné osobnosti svojej doby s jednoduchou, no takmer nezodpovedateľnou otázkou: Aký je zmysel ľudského života? V knihe O zmysle života zhromažďuje ich osobné odpovede – od skeptických úvah o smrti a márnosti až po presvedčenie, že zmysel možno nájsť v práci, láske, priateľstve či samotnom prežívaní života.

Bitka pri Moháči trvala menej ako dve hodiny, čo je kratšie ako dĺžka priemerného vojnového filmu. Rýchla porážka uhorského vojska 29. augusta 1526 pravdepodobne prekvapila aj samotných Osmanov.

„Na bojisku zostali hlboko do noci a ešte aj na ďalší deň tam nastúpená armáda čakala, či po úvodnej fáze náhodou nepríde to skutočné uhorské vojsko,“ hovorí vedec z Vojenského historického ústavu Michal Duchoň.

Pri bitke a následnom osmanskom plienení zahynul panovník Ľudovít II. Jagelovský, približne 50-tisíc ľudí a 100-tisíc ľudí bolo odvlečených do otroctva.

„Znie to hrozne, ale pre krajinu bolo väčším problémom úmrtie vysokopostavených cirkevných hodnostárov a šľachticov. V priebehu zvyšku roka 1526 vlastne došlo v celej krajine k rozpadu moci. Už bezprostredne po bitke zavládla totálna anarchia a žoldnierske vojská, ktoré sa na bojisko ešte len blížili, začali po ceste späť lúpiť, lebo vedeli, v akej situácii sa ocitli,“ opisuje situáciu spoluautor publikácie Osudový Moháč, ktorá vychádza pri príležitosti 500. výročia udalosti.

Instagram je miesto, kde dokážete získať radu na všetko. Problém je, že keď hľadáte informácie o zdraví alebo životnom štýle, často narazíte na protichodné informácie, na rady, ktoré veda dávno vyvrátila, či na promo drahých a zbytočných produktov.

Farmaceutka a vedkyňa Karin Marček na svojom profile s názvom karin_science mnohé populárne fámy z oblasti farmácie, vedy a medicíny vyvracia.

„Určite by som sa pozrela na to, či daný človek netvorí obsah len na základe emócií,“ hovorí o tom, ako sa dá identifikovať zodpovedný influencer.

„Ak sú niektoré jeho reelska nudné, je to dobré znamenie. No ak sú všetky jeho príspevky a videá len veľmi emočné a kontroverzné, je to pre mňa tak trochu výstražný signál,“ dodáva Marček, ktorú tento rok časopis Forbes zaradil medzi top 32 influencerov Slovenska.

V podcaste sa dozviete:

Neuroimunologický ústav SAV spolurealizoval prvú slovenskú epidemiologickú štúdiu demencií. Z dát vyplýva, že v roku 2023 žilo na Slovensku viac ako 84 000 pacientov s demenciou a podľa odhadov môže toto číslo do roku 2040 stúpnuť o približne 84 %.

Neurovedec a imunológ Norbert Žilka však hovorí, že tieto čísla máme stále vo veľkej miere vo svojich rukách. Zhruba 50 percent pacientov by sa totiž príznakom demencie, ktorú tvorí najmä Alzheimerova choroba, vedelo vyhnúť.

„Výsledky zmeny životného štýlu sú jednoznačné a človeku sa až rozum zastavuje, ako môže byť v biológii niečo tak výrazne efektívne,“ hovorí vedec, ktorý je riaditeľom Neuroimunologického ústavu Slovenskej akadémie vied.

V podcaste sa dozviete:

Žila v presvedčení, že má dokonalé manželstvo, kým jej vyšetrovateľ neukázal zábery z vlastnej spálne. Prípad Gisèle Pelicot, ktorú jej vlastný muž roky ponúkal desiatkam cudzích mužov, šokoval celý svet a prepísal vnímanie sexuálneho násilia. Prinášame vám exkluzívnu ukážku z jej knihy s názvom Óda na život. Gisèle Pelicot v nej minútu po minúte opisuje moment, keď sa na policajnej stanici dozvedela, že v jej posteli sa bez jej vedomia vystriedalo 53 násilníkov.

Stojí na pódiu, pod ním skáče dav. Kocka na košeli, dlhý vlas a imidž chlapca odvedľa pripomínajú Cobaina. A Ježiša.

Telesná teplota vtákov je štyridsaťdva stupňov, takže pri horúčavách majú pred človekom zopár stupňov náskok. „To ich však nezachráni, keď sa varia v hniezde, kde je nad 50 - 60 stupňov. Takéto teplo často neprežijú,“ hovorí ekológ a zoológ Anton Krištín z Ústavu ekológie lesa SAV, ktorý sa dlhodobo venuje stratégiám prežívania vtákov.

Anton Krištín v podcaste rozpráva o tom, ako vieme vtákom pomôcť, a vysvetľuje, prečo vyhľadávame vtáčí spev a prečo by sme ich mali motivovať, aby s nami chceli žiť aj v mestách.