Na Slovensku začal tento rok naplno fungovať nový národný superpočítač PERUN.

Počítač, ktorý vie za sekundu urobiť v priemere desiatky biliárd operácií, vedci využívajú najmä na hľadanie vzorcov v množstve dát. Či už ide o lekársku diagnostiku, meteorologické snímky či inovácie v energetike.

„Ak má stroj dostatok dát na trénovanie a testovanie, dokáže odhaliť efekty, ktoré by mohli byť bežným ľudským okom prehliadnuteľné. Výhodou je aj to, že stroj sa nikdy neunaví a „baví“ ho prezerať dáta dvadsaťštyri hodín denne,“ hovorí Michal Pitoňák, ktorý je odborníkom na vysokovýkonné počítanie.

PERUN pracuje aj s modelmi umelej inteligencie a podľa Pitoňáka bude zaujímavé sledovať, ako sa bude táto technológia vyvíjať. Obavy, že by sa stala sebestačnou a ovládla ľudstvo, však nemá.

V rozhovore sa dozviete aj:

Americká klinická psychologička Meredith Elkins v knihe Rodičovstvo a úzkosť vysvetľuje, prečo je detská úzkosť často prirodzená a prečo naša snaha okamžite ju „opraviť“ môže situáciu paradoxne zhoršiť. Ponúka návod, ako si zachovať chladnú hlavu a stať sa pre svoje dieťa oporou vo svete, ktorý je preň niekedy príliš zložitý.

Antropologička Daša Bombjaková žila viac než rok v odľahlej časti Konžskej republiky, medzi komunitou lovcov a zberačov BaYaka.

Len cesta za nimi jej trvala niekoľko týždňov, pričom niekoľko dní sa plavila na kanoe a kráčala pešo cez lesy. „V každom meste som si musela rozmeniť peniaze na drobné, čo bol vlastne kufor peňazí. V každej dedine, cez ktorú som prechádzala, som tiež musela navštíviť autority,“ hovorí vedkyňa, ktorá o svojom pobyte napísala knihu Hovor ústami Yaka, ktorá vyšla v knižnej edícii Denníka N.

„Keď som prišla do dediny, predstavila som sa a opýtala sa, či by boli okej s tým, že tam s nimi ostanem a budem sa od nich učiť. Dôvera sa potom buduje hlavne tým, že človek sa od ľudí neizoluje, ale aktívne sa zúčastňuje na ich živote a robí veci tak ako oni,“ hovorí Bombjaková.

Vďaka tomu, že chodila s miestnymi ženami zbierať do lesa jedlo, rybárčiť, starala sa o deti a učila sa ich jazyk, jej ľudia BaYaka poodkryli svoj spôsob života. Ten sa v mnohom odlišuje od nášho, keďže napríklad neuznávajú súkromné vlastníctvo, hromadenie statkov a súťaživosť považujú za trápnu.

Valerián Čunderlík bol mužom dvoch tvárí. Ako učiteľ a básnik sa angažoval v ľudáckom režime, objavoval sa v novinách a navštevoval bratislavské kaviarne. Mal šarm, ktorému málokto odolal, no zároveň išlo o sebeckého manipulátora, ktorý svoju príťažlivosť využíval na to, aby si podmanil druhých.

Jeho prípad nie je verejnosti neznámy, autori známeho podcastu Vražedné psyché mu venovali jeden diel, a inšpirovali scenáristov seriálu Dunaj, k vašim službám k napísaniu postavy vraha Valeriána Furdeka.

Kniha Sadista Valerián Čunderlík, ktorej som autorom, prináša jeho skutočný osud. Čunderlíkov život skladám z archívnych materiálov, svedeckých výpovedí, vyšetrovacích spisov, ale aj z osobnej korešpondencie. Kniha čitateľa prevedie mysľou človeka, ktorý pod maskou elegána skrýval tvár krutého milenca.

Politológ Jozef Bátora bol tento rok ako prvý Slovák zvolený za člena Nórskej akadémie vied. Akadémia má na čele nórskeho kráľa, nového člena musia do funkcie navrhnúť tí súčasní a členstvo v inštitúcii je doživotné. Výskum sa tam však nerobí a ide skôr o klub nórskych a medzinárodných vedeckých osobností, ktoré sa snažia prispievať k rozvoju poznania.

Napriek tomu, že Nórska akadémia vied pripomína „elitný klub“, podľa Bátoru, ktorý v Nórsku študoval politológiu a získal aj doktorát, v tamojšej vede takmer neexistuje hierarchia. „To znamená, že ak máte dobrý nápad, pokojne pošlete svoju štúdiu aj veľkým vedeckým hviezdam,“ vraví vedec, ktorý pôsobí na Katedre politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.

Rovnostárstvo v škandinávskej spoločnosti, a najmä v Nórsku, pripisuje aj tomu, že v stredoveku tam počas morovej epidémie zahynula takmer celá aristokracia. „Potom tam dlho fungovali skôr slobodní sedliaci a na tom základe je založená spoločnosť, ktorá je práve preto rovnostárska. A to aj v modernej dobe, napriek tomu, že ide o kráľovstvo. Prejavuje sa to v spôsobe správania sa jedného k druhému a v tom, že ľudia sa jednoducho nevyťahujú,“ hovorí.

V rozhovore sa dozviete aj:

Vzostup ľudí bez škrupúľ a útek talentov do nezmyselných povolaní priviedli Západ do slepej uličky. Popredný holandský historik a filozof Rutger Bregman v ukážke zo svojej novej knihy s názvom Morálna revolúcia pomenúva paralely medzi dneškom a úpadkom historických impérií, no zároveň ponúka východisko. Tvrdí, že namiesto ďalších regulácií potrebujeme morálnu ambíciu – schopnosť využiť vzdelanie a moc na riešenie skutočných problémov sveta.

Slovenská sociálna antropologička Daša Bombjaková prežila v komunite lovcov a zberačov Yaka na severe Konžskej republiky niekoľko mesiacov a ich jazyk ovláda najlepšie na svete. 

V knihe Nevera sa psychoterapeutka Juliet Rosenfeld púšťa do odvážneho výskumu milostných pomerov prostredníctvom anonymných výpovedí ľudí, ktorí prežili neveru na vlastnej koži. Na pozadí intímnych príbehov odhaľuje hlbšie psychologické príčiny nevery často zakorenené v detstve a ukazuje, prečo nás tento fenomén stále fascinuje aj znepokojuje.

Astronauti misie Artemis II, ktorá obletela Mesiac, sú na ceste späť na Zem. Kapsula Orion by mala pristáť v Tichom oceáne v noci z piatka na sobotu okolo druhej hodiny nášho času. Priamy prenos misie sa dá sledovať na oficiálnom kanáli NASA.

Spiatočný let je podľa astronóma Jiřího Šilhu peknou fyzikou. Zem si teleso priťahuje späť k sebe a každá vesmírna misia sa končí vstupom do atmosféry. Najkritickejšie body všetkých misií, ktoré sa vracajú, preto predstavuje štart rakety a pristátie modulu s posádkou.

Slovensko sa v tohtoročnej Svetovej správe o šťastí prepadlo zo 45. na 54. miesto. Každoročná Svetová správa o šťastí vychádza z údajov amerického Gallupovho ústavu a je analyzovaná globálnym tímom univerzitných expertov.

„Otázka, ktorá určuje našu pozíciu v rebríčku, je subjektívne zhodnotenie vlastného života zhruba tisícky respondentov. Na Slovensku je priemerné ohodnotenie šťastia približne 6,2 – 6,5 z 10,“ hovorí Nikola Kallová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied, ktorá sa zaoberá aj výskumom šťastia či kvality života.

Prečo ľudia práve takto hodnotia svoj pocit šťastia, sa síce bližšie nedozvieme, ale autori rebríčka sa to snažia vysvetliť ďalšími faktormi. Napríklad HDP krajiny, zdravotná starostlivosť či to, ako ľudia pristupujú k dobročinnosti a vnímajú korupciu vo svojej krajine.

V rozhovore s Nikolou Kallovou sa dozviete aj: