Zvedavosť

Slovenská sociálna antropologička Daša Bombjaková prežila v komunite lovcov a zberačov Yaka na severe Konžskej republiky niekoľko mesiacov a ich jazyk ovláda najlepšie na svete. 

V knihe Nevera sa psychoterapeutka Juliet Rosenfeld púšťa do odvážneho výskumu milostných pomerov prostredníctvom anonymných výpovedí ľudí, ktorí prežili neveru na vlastnej koži. Na pozadí intímnych príbehov odhaľuje hlbšie psychologické príčiny nevery často zakorenené v detstve a ukazuje, prečo nás tento fenomén stále fascinuje aj znepokojuje.

Astronauti misie Artemis II, ktorá obletela Mesiac, sú na ceste späť na Zem. Kapsula Orion by mala pristáť v Tichom oceáne v noci z piatka na sobotu okolo druhej hodiny nášho času. Priamy prenos misie sa dá sledovať na oficiálnom kanáli NASA.

Spiatočný let je podľa astronóma Jiřího Šilhu peknou fyzikou. Zem si teleso priťahuje späť k sebe a každá vesmírna misia sa končí vstupom do atmosféry. Najkritickejšie body všetkých misií, ktoré sa vracajú, preto predstavuje štart rakety a pristátie modulu s posádkou.

Slovensko sa v tohtoročnej Svetovej správe o šťastí prepadlo zo 45. na 54. miesto. Každoročná Svetová správa o šťastí vychádza z údajov amerického Gallupovho ústavu a je analyzovaná globálnym tímom univerzitných expertov.

„Otázka, ktorá určuje našu pozíciu v rebríčku, je subjektívne zhodnotenie vlastného života zhruba tisícky respondentov. Na Slovensku je priemerné ohodnotenie šťastia približne 6,2 – 6,5 z 10,“ hovorí Nikola Kallová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied, ktorá sa zaoberá aj výskumom šťastia či kvality života.

Prečo ľudia práve takto hodnotia svoj pocit šťastia, sa síce bližšie nedozvieme, ale autori rebríčka sa to snažia vysvetliť ďalšími faktormi. Napríklad HDP krajiny, zdravotná starostlivosť či to, ako ľudia pristupujú k dobročinnosti a vnímajú korupciu vo svojej krajine.

V rozhovore s Nikolou Kallovou sa dozviete aj:

V roku 1976 bola Patti Smith na vrchole svojej punkovej sily. V úryvku z knihy Chlieb anjelov opisuje divoké turné po Amerike, nahrávanie v oku hurikánu aj noci v newyorskom undergrounde. Je to však najmä intímna spoveď o osudovom stretnutí v jednej detroitskej reštaurácii, kde stačil jediný pohľad na Freda „Sonica“ Smitha, aby pochopila, že jej život už nikdy nebude ako predtým.

S pribúdajúcim slnkom sa v uliciach zvýšil počet ľudí, ktorí vyzerajú, že majú dobrú náladu.

„S väčším množstvom svetla u nás dochádza k hormonálnym zmenám. Mení sa rovnováha medzi melatonínom a serotonínom a začína nás to ťahať k aktivite,“ hovorí klinický psychológ a psychoterapeut Adam Suchý.

Dodáva však, že prechodné obdobie býva náročné, lebo aj keď nás pekné počasie ťahá von, často sme po zime vyčerpaní a chvíľu trvá, kým naberieme energiu a prispôsobíme sa prechodným zmenám. Tým sa často pripisuje aj takzvaná jarná únava

„Týka sa to prechodu súvisiaceho so zmenou času aj zmenami pomerov tmy a svetla. Organizmus totiž nefunguje vždy tak, ako by sme chceli, keď naň kladieme vysoké nároky,“ hovorí psychológ s tým, že si často vyčítame, prečo už konečne nie sme plní energie, keď je vonku tak pekne. Začiatok jari podľa neho, naopak, treba vnímať ako prechodné obdobie, keď sa nám mení spánkový rytmus či hladiny energie a treba si počas neho dopriať aj oddych.

Zároveň pripomína, že nie pre každého je toto obdobie fajn. „Ak ste v depresii alebo máte nejaké iné psychické ochorenie, vidíte, ako sa všetko okolo prebúdza, ale vám to nejde. Začnete viac vnímať priepasť medzi šerom, ktoré vnímate vy, a ľuďmi v uliciach, ktorí vyzerajú, že im je lepšie a sú šťastní,“ hovorí Suchý s tým, že práve marec býva obdobím s najvyšším počtom samovrážd.

V rozhovore sa dozviete:

Na Slovensku zomiera ročne na rakovinu prsníka približne tisíc žien. Až k 90 percentám úmrtí pritom prispieva odolnosť rakovinových buniek voči liečbe, ktorú si vybudujú časom alebo na ňu majú predispozíciu.

„Ak nejaká liečba nefunguje, tak sa väčšinou postupuje k ďalšej terapii a potom k ďalšej, až sa dostupné možnosti minú,“ hovorí výskumníčka v oblasti onkológie Lenka Trnková, ktorá rezistenciu rakovinových buniek pri nádoroch prsníka skúma.

Bunky sa dokážu podanému lieku prispôsobiť aj pomocou mechanizmov, ktoré sú v zdravých bunkách potrebné.

„Napríklad pumpy, ktoré z bunky vypumpovávajú liečivo, sú v zdravých bunkách užitočné, pretože z nich dokážu dostať toxické látky, ktoré by ich inak poškodili,“ vysvetľuje vedkyňa.

V rozhovore sa dozviete:

Kniha Cudzinec v Japonsku je fascinujúcim a vtipným memoárom Chrisa Broada, ktorý sa bez znalosti jazyka a hlbších vedomostí o miestnej kultúre rozhodol vymeniť život v Anglicku za neisté dobrodružstvo na opačnom konci sveta. To, čo sa začalo ako ročný učiteľský experiment, sa nakoniec pretavilo do desaťročnej cesty naprieč krajinou – od zabudnutých dedín na severe až po neónové ulice Tokia. Chris Broad s nadhľadom opisuje nielen svoje začiatky plné trapasov a kultúrnych šokov, ale aj proces budovania úspešného YouTube kanála Abroad in Japan.

Korešpondencia medzi Albertom Einsteinom a Sigmundom Freudom z 30. rokov 20. storočia, ako aj ich ďalšie texty venované otázkam vojny a mieru nadobúdajú vo svetle aktuálnych udalostí až obludnú platnosť. 

Keď sme v minulosti chceli zefektívniť pestovanie plodín a stromov, zdalo sa nám ako dobrý nápad oddeliť ich a vysadiť veľké oblasti vždy len jedným druhom.

Moderná veda však ukazuje, že aj keď sa o takéto monokultúrne púšte možno jednoduchšie stará, konečný vplyv na živočíchy, zadržiavanie vlahy či celkový zisk je takmer vždy horší, než keď sa na jednom mieste pestuje viacero druhov, prípadne rastliny s drevinami či so zvieratami.

V Arboréte Mlyňany dnes vedci na experimentálnom poli skúmajú prínosy agrolesníctva. Skombinovali agát, levanduľu a poľnohospodárske plodiny a sledujú, ako táto forma pestovania vplýva na okolitú prírodu, zadržiavanie oxidu uhličitého či kvalitu výsledných surovín.

„Agrolesnícke modely vám ornú pôdu o nejakú plochu zmenšia, v prípade nášho experimentu je to vlastne o štvrtinu, ale celkový ekonomický benefit býva 1,2 až 1,4-násobne väčší než v prípade pestovania nejakej plodiny na čistej ornej pôde,“ hovorí Peter Ferus z Oddelenia dendrobiológie Ústavu ekológie lesa SAV, ktorý projekt Living Lab vedie.

„Mnoho ľudí to ani nevie, ale vo svojich záhradkách taký malý inovatívny systém už pravdepodobne majú,“ dodáva vedec.

Systém, ktorý vedci navrhli, je zároveň regeneratívnym, čiže využíva bezorbové postupy, organické hnojenie a minimalizuje chémiu pri pestovaní.

V rozhovore sa dozviete: