Veda na dosah

Na Slovensku máme približne tritisíc druhov cievnatých

Liečivé rastliny reagujú na okolité prostredie vďaka

Ochranné látky v liečivých rastlinách možno využiť nielen

V podcaste na portáli VEDA NA DOSAH sa okrem iného dozviete, akú kvalitu majú najrozšírenejšie a bežne dostupné liečivé rastliny, ako prebieha ich šľachtenie, ako sa analyzujú liečivé látky v rastlinách alebo aj to, čo zahŕňa práca vedca v tejto oblasti.

Prof. RNDr. Ivan Šalamon, CSc., pôsobí na Katedre ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove. Venuje sa ekológii vo vzťahu k ekofyziológii rastlín.

Aktuálne pracuje na monografii o borievke a názvom

Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk,

Málokto tuší, z akých toxických látok sa vyrábajú krásne voňajúce parfumy, ktoré na seba dennodenne striekame. Ich výroba zahŕňa nečisté procesy, ktoré sa odrážajú aj na zdraví našej planéty. Na výrobu len 50 mililitrov parfumu (bez

Adam Kovalčík, študent Gymnázia Nové Zámky, sa rozhodol tejto problematike venovať a začal vyrábať parfumy z kukurice bez zvyškového odpadu. Okrem toho, že krásne

Tvrdí, že ak by sa v priemyselnom prostredí používal namiesto petrochemického toxického butylu salicylát

Svoje parfumy vyrába z kukuričného odpadu, pričom sa mu podarilo syntetizovať už 24 nových vonných látok.

Adam obsadil 2. miesto za tento projekt s názvom Dizajn a syntéza nových hemisyntetických parfumérskych zlúčenín založených na furánovej štruktúre z poľnohospodárskeho odpadu na európskej súťaži EUCYS 2024, kam postúpil ako víťaz Festivalu vedy a techniky AMAVET 2023.

V podcaste VEDA NA DOSAH sa okrem iného dozviete, akým procesom sa mladému vedcovi podarilo vyvinúť spomínané parfumy, prečo výroba esenciálnych olejov nie je dobrá pre životné prostredie, aký najväčší problém musel pri vývoji prekonať, čo ho delí od priemyselnej výroby alebo aké plány má do budúcnosti.

Adam Kovaľčík je študent Gymnázia Nové Zámky. Pod záštitou občianskeho združenia AMAVET sa zúčastnil na viacerých vedeckých súťažiach. Okrem práce na ekologických parfumoch sa venuje aj ďalším projektom, ako napríklad vývoju antivirotík z kukurice pomocou zelenej chémie.  

Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk,

V tomto diele podcastu Veda na dosah sme sa rozprávali

„Keď si vyberám projekt, čítam si nejaké vedecké články

Súčasné výrobné haly sú v dnešnej dobe veľmi statické, a preto sa Michal v projekte zameral na budúcnosť výroby, ktorá spočíva v schopnosti robotov v reálnom čase prekonfigurovať produkčné linky na výrobu hocijakého

Viac podrobností o Michalovom projekte, o jeho ceste k robotike, najťažšej technickej prekážke v projekte, plánoch do budúcna, ale i o recepte na úspešnosť či riešenie problémov sa dozviete v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH.

Michal Lajčiak

Príčiny vzniku Parkinsonovej choroby zatiaľ nie sú presne

Ako osemnásťročná v lete tohto roka dokonca vyhrala druhé

V podcaste Veda na dosah sa dozviete, akú cestu musela

Izabela Mária Hašková je študentkou Gymnázia Šrobárova v Košiciach. Má za sebou už viacero vedeckých súťaží, na ktorých sa zúčastnila pod záštitou občianskeho združenia AMAVET.

Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Všetci vieme oceniť inovácie a pokrok a radi ich využívame v bežnom živote. Zabúdame však na to, že napríklad najrôznejšie technologické výdobytky, ktoré nám denne uľahčujú život, musel niekto vymyslieť. Je to práve veda, ktorá zlepšuje a zachraňuje naše životy. Lenže

Občianske združenie AMAVET robí v tomto smere mimoriadne záslužnú prácu, pretože deti motivuje k zmysluplnému tráveniu voľného času, pričom im ukazuje, že veda je zábava. Vďaka AMAVET-u si cestu k vede našlo už veľké množstvo detí, ktoré vyhrávajú na prestížnych súťažiach doma i vo svete prvé miesta. Na Slovensku máme dosť šikovných mladých ľudí, len im treba venovať čas a vhodnou formou ukázať radosť z bádania. Tiež im je potrebné vysvetliť, že napríklad fyziky a chémie sa nemusia báť, dá sa s nimi aj hrať.

Viac o tom, ako funguje združenie AMAVET, alebo

Ing. Gabriela Kukolová je dlhoročnou riaditeľkou a členkou predsedníctva občianskeho združenia AMAVET.

Občianske združenie AMAVET pôsobí na celom Slovensku a na dobrovoľníckej báze spája viac ako 4000 členov s cieľom neformálneho vzdelávania detí od útleho veku až po maturitu. Ako jediná organizácia v SR má oprávnenie nominovať nádejných mladých vedcov na najprestížnejšie svetové súťaže stredoškolskej mládeže. Členskú základňu tvoria deti základných a stredných škôl, ktorým sa po školskom vyučovaní systematicky venujú stovky dobrovoľníkov z radov pedagógov, vedcov a rodičov, ale aj študenti slovenských a zahraničných univerzít. AMAVET poskytuje dobrovoľníkom podporu formou certifikovaných školení na prácu s mládežou. Od založenia v roku 1990 je zámerom združenia vytvárať podmienky na rozvoj prírodovednej, technickej a

Tuky sa často považujú za nepriateľa zdravej stravy, ale v skutočnosti hrajú kľúčovú úlohu v našom tele. Fungujú ako základný zdroj energie, pri nadbytku sa ukladajú a mobilizujú sa počas fyzickej aktivity. Poznáme však rôzne

Dáta majú nezastupiteľnú úlohu v moderných výrobných procesoch. Okrem toho s nimi narábame pri každodenných činnostiach, ako je napríklad využívanie internetu či rôznych mobilných aplikácií. S dátami sa pracuje aj v zdravotníctve, energetike, doprave, vo finančných službách, ale aj v mnohých ďalších odvetviach. Nachádzajú sa všade okolo nás a ich potenciál je, zdá

Doc. Ing. Radoslav Paulen, PhD., pôsobí v Ústave informatizácie, automatizácie a matematiky na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Jeho výskum sa

Epigenetika je fascinujúca a dynamicky sa rozvíjajúca oblasť biológie, ktorá skúma, ako sa môže meniť génová expresia bez zmeny samotnej sekvencie DNA. Aké sú základné princípy epigenetiky a aký je jej historický vývoj? Ako sa epigenetika líši od tradičnej genetiky? Epigenetika má dôležitú úlohu aj počas embryonálneho vývinu, kde epigenetické značky riadia diferenciáciu buniek a formovanie tkanív. Epigenetické zmeny prispievajú aj k vzniku a progresii rakoviny, neurodegeneratívnych ochorení, ako je Alzheimerova a Parkinsonova choroba, a tiež metabolických chorôb, ako je diabetes a obezita. Aj životné prostredie, strava, toxíny a stres môžu zanechať epigenetické stopy na našich génoch. Môžu mať tieto zmeny dlhodobé dôsledky? Môžu byť epigenetické zmeny

Prof. RNDr. Andrea Ševčovičová, PhD., pôsobí na Katedre genetiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej vedeckej práci sa venuje najmä genetickej toxikológii, a to štúdiu bioaktívnych látok, ktoré by mohli nájsť potenciálne uplatnenie v medicíne, a potenciálnemu genotoxickému účinku environmentálnych polutantov. Vedie národné projekty VEGA, APVV a KEGA. Publikovala množstvo odborných štúdií v prestížnych medzinárodných časopisoch. Absolvovala študijné a pracovné pobyty vo

Neurovývojová porucha ADHD postihuje deti i dospelých a prejavuje sa rôznorodými symptómami vrátane hyperaktivity, impulzívnosti a problémov s pozornosťou. Predsudky, s  ktorými sa stretávajú osoby s touto poruchou, sú stále aktuálne, a preto je potrebné pripomenúť si možnosti, ako tieto problémy zmierniť prostredníctvom verejnej osvety a vzdelávania. Aké sú aktuálne terapeutické prístupy? Ako prebieha diagnostika? V akom veku je najčastejšie diagnostikované ADHD a prečo môže byť ťažšie identifikovať túto poruchu u dospelých? Ako môže ADHD ovplyvniť každodenný život dospelého človeka vrátane jeho pracovného a osobného života? Aké najväčšie mýty sa o tejto poruche šíria? Aké sú najčastejšie príčiny vzniku ADHD? Komplexne sme sa o téme rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Matejom Štepitom.

Vedeli ste, že existujú mechanizmy, pomocou ktorých rakovinové bunky unikajú bežným kontrolným mechanizmom bunkovej smrti a zostávajú nesmrteľné?