„Ale to nepovedal preto, že by mu šlo o chudobných, ale preto, že bol zlodej, a keďže bola pokladnička u neho, brával z toho, čo do nej vkladali.“ (J 12:6)

Vo filmoch o Ježišovi alebo v náboženskom umení zobrazujúcom učeníkov môžeme ľahko zistiť, kto je Judáš Iškariotský. Je to učeník, ktorý sa vždy skrýva v tieni a vyzerá zradne.

Takto však Judáš v skutočnosti nevyzeral. Pôsobil dojmom najcnostnejšieho z partie, ale bol doslovnou definíciou pokrytca. Pokrytec, doslovne definovaný, je herec, umelec.

Dokonalý príklad na to nájdeme v Jánovom evanjeliu, keď sa učeníci zišli pri jedle v Betánii. Mária začala Ježišovi utierať nohy nejakým veľmi drahým parfumom a vôňa sa vznášala vo vzduchu. Mária tušila, že Ježiš bude trpieť a zomrie na kríži, a chcela urobiť niečo veľkolepé, niečo, čím by mu dokázala, ako veľmi ho miluje.

Parfum bol pravdepodobne rodinným klenotom, ktorý mal na dnešné pomery veľmi vysokú hodnotu. Keď to videl Judáš, povedal: „Prečo nepredali túto masť za tristo denárov a nedali ich chudobným?“ (J 12:5)

Potom nám Ján uvádza tento detail: „Ale to nepovedal preto, že by mu šlo o chudobných, ale preto, že bol zlodej, a keďže bola pokladnička u neho, brával z toho, čo do nej vkladali.“ (J 12:6)

Takže vo chvíli, keď sa Judáš zdal byť najcnostnejší, bol v skutočnosti najpodlejší. A jeho chamtivosť po peniazoch mu zničila život. Keby Judáš svoj hriech oľutoval, Ježiš by mu odpustil. Bol však skazeným človekom.

Biblia hovorí, že „Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti.“ (1J 1:9) Keď ako kresťania zhrešíme proti Bohu, neprerušujeme vzťah, ale spoločenstvo. Ak však svoje hriechy vyznáme, naše spojenie s Ním môže byť obnovené.