„Pretože si ma videl, uveril si; blahoslavení, ktorí nevideli, a predsa uverili.“ Evanjelium podľa Jána 20:29

Myslíme si, že rozhodujúca musí byť viera. Či verím predtým alebo potom, ako som videl, nemôže byť dôležité, všakže?

Mnohí si to myslia.

Ale Ježiš hovorí niečo iné. Ak veríš, len keď si videl, tvoj kresťanský život je biedny. Hrozí ti nebezpečenstvo, že ho stratíš. Budeš unavený a znechutený Napokon aj tak vidíš málo. Nedokážeš pohľadom zachytiť veľké poklady a bohatstvo. Sú ukryté v Ježišovi a Jeho nedokážeš vidieť.

Zostane ti len vlastná bieda. Vidíš, že nakoniec nie si kresťanom, akým by si mal byť. Ale veľmi ti nepomáha, že občas prichádzaš k tomuto záveru.

Je úplne iné, keď veríš bez toho, aby si videl. Vtedy si požehnaný. Znamená to, že vtedy si naozaj šťastný. Vtedy sa pridŕžaš Božieho slova.

To, kým je pre teba Ježiš, a čo urobil pre tvoju spásu, vôbec nezávisí na tvojich skúsenostiach. Nič v tebe nemôže zrušiť Božie dokonané dielo. Skrze Božie slovo ti Boh zasľubuje odpustenie všetkých tvojich hriechov.

Nemôžeš to vidieť, ale ak tomu veríš, si požehnaný.

Nieto teda teraz už odsúdenia tých, čo sú v Kristovi Ježišovi.

V Ňom máš každé duchovné požehnanie v nebeských oblastiach. Preto si bohatý vo všetkom, nič ti nechýba.

Nemôžeš vidieť a cítiť, že Ježiš vstal z mŕtvych, ale On sedí po pravici Božej a prihovára sa aj za teba. Ujal sa tvojho prípadu a zachráneného ťa privedie späť domov.

Si požehnaný, ak sa toho pevne držíš.

Boží ľud nepotrebuje nové skúsenosti. Ale musíme veriť tomu, čo Pán povedal vo svojom Slove. To je cesta k požehnaniu. Preto používaj Slovo. Tvorí vieru v to, čo nemôžeš vidieť a pomáha ti ísť vpred do krajiny, kde sa tvoje oči otvoria.