Autor Listu Židom hovorí: „Hľaďme na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa viery, ktorý napriek radosti, čo Ho čakala, pretrpel kríž; pohrdol potupou a posadil sa na pravici Božieho trónu.“ (Žid 12,2)

Vierou odoprel Mojžiš, keď už dorástol, volať sa synom faraónovej dcéry. Radšej zvolil protivenstvo znášať s ľudom Božím, ako mať chvíľkový pôžitok z hriechu, a pohanenie Kristovo pokladal za väčšie bohatstvo ako egyptské poklady. Lebo mal pred očami odmenu. (Žid 11,24)

… ten, kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a odplatí sa tým, ktorí Ho hľadajú. (Žid 11,6)

Pred tým, než pôjdeme ďalej, pozrime sa na príklad nevery a potom na príklad viery Józuu a Káléba.

Nevera: Prečo nás vedie Hospodin do tejto krajiny? Aby sme padli mečom a aby sa naše ženy a deti stali korisťou? Nebolo by pre nás lepšie vrátiť sa do Egypta? A jeden druhému hovorili: Ustanovme si vodcu a vráťme sa do Egypta! (4M 14, 3-4)

Tento ľud v skutočnosti hovorí: „Krajina Kanaán, ktorú nám Boh zasľúbil, je horšia než smrť. Radšej sme mali zomrieť v Egypte alebo na púšti, než zomrieť v Kanaáne.“ Ženy a deti zneužívajú ako výhovorku pre svoj strach a neveru, ale myslia na seba. Hovoria o tom, že musia myslieť na svoje ženy a deti, keďže Boh to nerobí. Kto napokon v skutočnosti vstúpil do krajiny? Práve deti týchto, ktorí vo svojej nevere odmietli dôverovať Božiemu sľubu. Predstavte si, tu sedia starí a plačú a hovoria, že sa boja o bezpečnosť detí, kým v skutočnosti myslia na misy s jedlom v Egypte. Boh však myslel na budúcnosť a bezpečnosť detí a na svoj sľub, ktorý dal Abrahámovi.

Viera: Ak bude mať Hospodin v nás záľubu, dovedie nás do tejto krajiny a dá nám ju – krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom. Len sa nebúrte proti Hospodinovi! A nebojte sa ľudu krajiny, lebo bude naším chlebom. Odišla od nich ochrana, ale s nami je Hospodin. Nebojte sa ich! (4M 14,8–9)

Toto hovorili Józua a Káléb. Keď to dopovedali, ľud ich chcel ukameňovať. Nevera nechce nikdy počúvať alebo prijať slová viery. Nájdi si čas a prečítaj si celú 4. knihu Mojžišovu 14.

„A nebojte sa ľudu krajiny, lebo bude naším chlebom,“ hovoria Józua a Káleb o nepriateľovi. Aký rozdiel medzi človekom, ktorý má postoj viery a zástupom pochybujúcich, neistých ľudí, ktorých zvyčajne počúvame!

Pamätaj na Ježišove slová, keď sa zastavil pri slepom žobrákovi:

„Čo chceš, aby som ti urobil?“

Zabudni na všetko, čo by si chcel urobiť pre Ježiša. Všimni si, že Ježiš stojí pri tebe, nazýva ťa menom a pýta sa: „Čo chceš, aby som ti urobil? Pýta sa: Čo ťa trápi, aké sú tvoje potreby?“

Do svojho života očakávaj Boží zásah!

Pane, odpusť nám našu neveru! Odpusť nám, že sa často viac zamestnávame hľadaním rýchleho východiska z našej bolesti a núdze, než hľadaním pravdy o tom, prečo sme sa do nej dostali! Pomôž nám, podobne ako Józuovi a Kálébovi, pozerať sa očami viery. Daj nám milosť k odvahe viery, ktorú nevystraší žiaden človek ani vonkajšie okolnosti života. Daj, nech sú Božie zasľúbenia vždy živé v našich myšlienkach a mysliach. Pomôž nám, aby sme sa vo viere uchytili tvojich zasľúbení tak silne, že budeme mať odvahu konať s vierou.

Matematika sveta je jednoduchá.

Keď pracuje jeden človek, pracuje jeden človek. Keď pracuje päť ľudí, pracuje päť ľudí.

Keď pracuje tridsať ľudí, pracuje tridsať ľudí. Ale Božia matematika je takáto: keď sa modlí jeden človek, pracuje Boh!

Utiekaj sa k Božiemu slovu, ktoré tvorí vieru, zjavuje Boha, vedie nás k modlitbe a dáva tomu najposlednejšiemu hriešnikovi odpustenie, radosť, pokoj a večný život!

Curt Westman