„Znám tvoje skutky, že nie si ani studený ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani horúci ani studený, vypľujem ťa z úst.“ Zjavenie Jána 3:15-16

Toto je strašná obžaloba z úst nášho Spasiteľa!

Je to vážne. Je povedaná spoločenstvu, zboru, ktorý mal veľké zážitky a bohaté skúsenosti s tým, čo im Boh dal a na čo ich používal. Bol to zbor, ktorý bol dobre hodnotený a uznávaný vo svojej dobe.

Vidíme, že je možné mať veľké duchovné zážitky, byť používaný Bohom, byť dobre hodnotený a uznávaný, byť z ľudského hľadiska silný a životaschopný – a predsa byť blízko k odsúdeniu Pánom Ježišom.

Zbor bol vlažný. Nebol v dobrom vzťahu k Bohu, jeho vzťah nebol horúci. Ale nebol ani žiadnym viditeľným spôsobom pod vplyvom sveta, nebol chladný. Keby bol, mohlo by v ňom Božie Slovo volať k obráteniu. Ale je v takom postavení, kde Božie Slovo nemôže vykonať nič.

V čom teda spočíva vlažnosť? Kto je vlažný?

Mnoho čestných a zápasiacich kresťanov o sebe hovorí: Som chladný, mŕtvy a bezcitný vo vnútri. Nič ma neoslovuje. Asi som vlažný.

Nie, ak takto hovoríš, nie si vlažný. Si bezmocný kresťan, ktorý je závislý od svojho Spasiteľa.

Vlažnosť sa prejavuje zreteľne: „Hovoríš som bohatý, zbohatol som, nič nepotrebujem, a nevieš, že si biedny, aj úbohý, aj chudobný, aj slepý, aj nahý.“

Toto je Ježišova charakteristika zboru.

Vlažnosť spočíva v tom, že si človek o sebe myslí, že je bohatý v Bohu na základe zážitkov, ktoré mal a na základe toho, že ho Boh používal. A nevidí pravdu o sebe samom.

Vtedy je srdce pre Pána Ježiša zatvorené. Vtedy zostáva Pán Ježiš von a klope, aby bol vpustený dovnútra.

Takto to skončí, keď sa uspokojíš so svojím kresťanstvom, so svojimi darmi milosti a so svojimi duchovnými zážitkami!