„Keď Ho učeníci videli chodiť po mori, predesili sa a zvolali: To je prízrak! A od strachu kričali.“  Mt 14:26

Plavčíci vedia, že je nebezpečné zachraňovať niekoho, kto sa topí,  lebo ľudia majú tendenciu panikáriť. . Nejeden plavčík prišiel o život, keď ho utopil človek, ktorého sa snažil zachrániť. Aj preto plavčíci používajú plaváky. Sú na to, aby sa ich topiaci držali.

Myslím, že Pán niekedy čaká, kým nevyčerpáme svoje zdroje, až potom koná. Keď učeníci bojovali so silnou búrkou na Galilejskom jazere, Ježiš k nim prišiel v poslednej chvíli, no v pravý čas, pričom kráčal po mori.

Možno Ježiš prišiel po vode, aby učeníkom ukázal, že práve to, čoho sa báli – vietor a vlny –, bolo pre Neho len schodiskom, aby sa k nim dostal.

Učeníci však nevedeli, že to bol Ježiš, a s hrôzou kričali. Prečo Ho nespoznali? Som presvedčený, že preto, lebo Ho tam nečakali. Boh je blízko, ale my Ho často nevidíme, pretože Ho neočakávame. A Ježiša nikdy nespoznáme tak hlboko, ako je to vôbec možné , kým k nám nepríde uprostred búrky v našom živote. Raz sa ma ktosi opýtal, čo bol najduchovnejší moment v mojom živote, chvíľa, keď som hmatateľnejšie než inokedy pocítil Božiu prítomnosť. Bolo to hneď po tom, čo môj syn Christopher zomrel. Nikomu to neprajem, ale vtedy mi Boh hmatateľne ukázal svoju prítomnosť. Moja žena i syn Jonathan povedali, že to pre nich bolo rovnaké.

Boh k nám prišiel spôsobom, ktorý bol jedinečný, pomohol nám to prekonať. Dal nám to, čo sme potrebovali, vtedy, keď sme to potrebovali. A to isté spraví pre teba.

https://www.harvest.org