„Každá rozhorčenosť a vášnivosť, hnev a krik i rúhanie so všetkou zlosťou nech sú vám vzdialené. Ale buďte vospolok dobrotiví, milosrdní, odpúšťajte si, ako aj Boh odpustil vám v Kristovi.“ (Ef 4:31-32)

V tvojom živote nastane moment, keď budeš mať posledný rozhovor s niekým, koho máš rád. Možno si ani neuvedomíš, že je to váš posledný, a preto je vždy dobré ukončiť rozhovor slovami „Milujem ťa.“

Keď si Pán povolal nášho syna Christophera domov, vedel, že ho milujeme, pretože sme mu to vždy hovorili. Je to veľmi dôležitá vec.

Naši milovaní nemôžu čítať naše myšlienky. Myslite na tých, ktorých milujete, na tých, ktorí pre vás veľa znamenajú. Povedzte im, že ich máte radi, aj keď si myslíte, že to už vedia. Nečakajte, kým bude príliš neskoro.

Tiež si veď krátke účty a odpúšťaj. Uvedom si, že ľudia ťa sklamú, dokonca aj tí, ktorých miluješ. Všetci sa v živote stretneme s bolesťou a zranením, ale čo nechceme, je prechovávať zášť.

Štúdie naznačujú, že tí, ktorí neodpúšťajú, majú väčšiu pravdepodobnosť vysokého krvného tlaku, záchvatov depresie a problémov s hnevom, stresom a úzkosťou. Keď druhým odpúšťame, neznamená to, že ich nechávame na pokoji. Skôr sa vyhýbame utrpeniu vo vlastnom živote.

Už predtým som povedal, že keď niekomu odpustíš, oslobodíš väzňa: seba samého. Apoštol Pavol napísal veriacim v Efeze: „Ale buďte vospolok dobrotiví, milosrdní, odpúšťajte si, ako aj Boh odpustil vám v Kristovi.“ (Ef 4:32)

Myslím na príbeh o Jozefovi z Prvej knihy Mojžišovej a na hrozné veci, ktoré Jozef vytrpel, pretože ho jeho bratia zradili. V čase, keď ich mohol dať všetkých popraviť, im namiesto toho odpustil a povedal: „Vy ste, pravda, zamýšľali proti mne zlé, ale Boh to obrátil na dobré, aby tak učinil, čo je dnes zjavné: totiž, aby mnohých ľudí zachoval nažive.“ (1M 50:20)

Odpusť. Neži v samoväzbe hnevu, zatrpknutosti a urazenosti, ktoré ti môžu zničiť život.