Keď zmluva nestačí – ak živnostník pracuje ako zamestnanec, môže ísť o švarc systém, ktorý je jednou z najpálčivejších tém slovenského trhu práce. Odborníci upozorňujú na riziká a vysvetľujú, ako sa mu vyhnúť a nastaviť spoluprácu v súlade so zákonom.

Švarc systém nastáva, keď osoba formálne vystupuje ako živnostník alebo konateľ jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným, no v skutočnosti vykonáva závislú prácu — teda prácu s prvkami nadriadenosti, osobného výkonu, pokynov zamestnávateľa a konania v jeho mene.

„Primárnym znakom závislej práce je existencia nadriadenosti a podriadenosti. Ak práca napĺňa znaky závislej práce, musí byť vykonávaná v pracovnoprávnom vzťahu — nejde o otázku voľby,“ upozorňuje Radoslava Lichnovská z Taylor Wessing, advokátka, špecializujúca sa na pracovné právo.

Kontroly inšpektorátov práce a daňových úradov sú orientované na realitu, nie len na zmluvy. „Obsah preváži nad formou — dobre napísaná zmluva vás nezachráni, ak je vzťah v skutočnosti závislý,“ varuje R. Lichnovská.

Kontrolóri sa pýtajú na každodennú prax: či kontraktor chodí na interné porady či má firemnú e‑mailovú hlavičku - všetko to indikuje integráciu do organizačnej štruktúry.

Tomáš Alaxin, daňový poradca z TPA Slovakia upozorňuje na prísne sankcie: od spätnej platby DPH a odvodov až po pokuty a zaradenie zamestnávateľa do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov s vylúčením z eurofondov a verejných zákaziek. Pre kontraktorov hrozí doplatenie daní a stratené sociálne zabezpečenie — teda riziká, ktoré často podceňujú.

Švarc systém nie je len slovenským fenoménom, ale jeho rozsah koreluje s daňovo‑odvodovým zaťažením. „Kým štát zvyšuje dohľad, podniky by mali preferovať dlhodobú istotu zamestnania pred krátkodobou úsporou — inak sa riziko môže vrátiť mnohonásobne,“ varuje T. Alaxin.

Hostia podcastu zároveň ponúkajú viacero praktických odporúčaní, ako sa vyhnúť švarc systému a nastaviť legálnu spoluprácu.

Podrobnosti si vypočujete v podcaste.