„… a každú namýšľavosť, čo sa dvíha proti poznaniu Boha, každú myšlienku podrobujeme v poslušnosť Kristovu.“ (2K 10:5)

V garáži máme zajace, ktoré patria našim vnúčatám. Jeden sa volá Cotton (Bavlna) a druhý Chubby Cutie (Guľatá kráska). Raz som sa vybral do garáže, a tam som zistil, že Chubby Cutie a Cotton boli vypustení a voľne si poskakovali. Zatiaľ čo som si upratoval v garáži, snažil som sa ich chytiť. Vďakabohu, môj vnuk Christopher si so zajacami hravo poradil. Rýchlo sme Cotton a Chubby Cutie vrátili do ich klietky a zabezpečili sme malé dvierka.

Vo svojom živote máme všetci nejaké dvere. Ak ich necháme otvorené, môžu sa k nám dostať zlé veci. Začíname strážením svojej mysle. My rozhodujeme o tom, akým myšlienkam dovolíme usídliť sa v našich mysliach. Vždy k nám prichádzajú rôznorodé myšlienky. Môžu to byť zlé, dobré, strašné či úžasné myšlienky. My rozhodujeme o tom, čo si do mysle vpustíme a čo nie.

Preto nás Biblia nabáda: „a každú namýšľavosť, čo sa dvíha proti poznaniu Boha, každú myšlienku podrobujeme v poslušnosť Kristovu.“ Ak diablovi prenecháš čo i len kúsok svojej mysle, bude ju chcieť zabrať celú. Nerozprávaj sa s diablom. Biblia učí: „… vzoprite sa diablovi – a utečie od vás.“ (Jk 4:7)

Rovnako si potrebujeme strážiť svoje ústa. Často niečo povieme, tweetneme či postneme na nejakú sociálnu sieť. A keď sa to dostane von, potom sa zamýšľame nad tým, ťo sme povedali. Darilo by sa nám lepšie, ak by sme sa modlili ako Dávid: „Ó Hospodine, postav mi hliadku k ústam a dvere mojich perí chráň.“ (Ž 141:3)

Skôr než niečo povieš, polož si nasledovné otázky: Je to pravdivé? Je to nápomocné? Je to inšpirujúce? Je to nevyhnutné? Je to láskavé? Možno si si pomyslel: „Ak by som uplatnil tento princíp, potom by som v podstate nepovedal nič.“ Nech je tak.