„zabudni na svoj ľud a na svoj otcovský dom! Keď zatúži kráľ po tvojej kráse, skloň sa pred ním, lebo on ti je pánom.“ Žalm 45:11 — 12

Tento príkaz sa týka kráľovnej. Uprostred slávy a nádhery sa jej srdce stále drží sveta, v ktorom žila skôr, ako sa s ňou kráľ oženil.

Takéto niečo sa môže stať Božiemu dieťaťu.

Nie ty si si vyvolil Ježiša, ale Ježiš si vyvolil teba. Odel ťa rúchom spásy. On je Synom Kráľa a vedie ťa na svadobnú hostinu. Predtým si bol ponížený, teraz si vyvýšený.

Predtým si bol nečistý a niesol si špinu hriechu. Teraz si čistý a biely ako sneh. Ako je možné, že sa túžiš vrátiť späť do života hriechu?

Pôsobí to diabol, svet a stará prirodzenosť.

Odkedy si sa stal Božím dieťaťom, máš s diablom iný vzťah. Kým si mu patril, nechal ťa na pokoji. Zrejme sa ťa snažil držať v bezpečí ako svojho. Pre neho to bolo vtedy jednoduchšie. Teraz ťa chce dostať späť. Nechce dovoliť Ježišovi, aby bol tvojím ženíchom, ani tebe, aby si bol Jeho nevestou.

Diabol vie, akú okúzľujúcu moc má svet nad starou prirodzenosťou. Zistil, že mnohí ľudia padli pred ním na kolená, keď ich pokúšal mocou a slávou sveta. Keď predstavuje moc a slávu, žiaria nádherným zvodným svetlom.

Keď sa mu nepodarilo získať moc nad Ježišom, musí ísť ku všetkým, ktorí patria Pánovi. A naozaj pracuje usilovne. Je na cestách vo dne v noci a zriedka si odpočinie.

Ty, ktorý si Ježišovou nevestou: Zabudni na svet! Nevpusť do svojho srdca jeho lesk!

Božie slovo ťa učí, že svet smeruje k zániku. Sám to môžeš vidieť. mor a hrdza ničia, zlodeji sa vlamujú a kradnú a ľudia, ktorých zbožňovali a ctili, končia v zabudnutí.

Zabudni na svet, s ktorým sa aj tak čoskoro rozlúčiš. Zameraj sa na Kráľa. Nech tvoje oči spočinú na Ňom. Vtedy si v Jeho očiach krásny.