„Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti.“ 1. list Jána 1:9

Prečo ľudia tak málo vyznávajú hriechy? Je to preto, že existuje málo povedomia hriechu. Ak nepovažuješ hriech za hriech, nemá zmysel ho vyznávať. Chyby sa dajú napraviť. Čo si nemal urobiť, spravíš nabudúce inak. Chyby sa dajú napraviť. V podstate je to vlastná spravodlivosť, ktorá vždy chce hriech ospravedlniť.

Slovo hriech je hrozné slovo. Zabíja vlastnú spravodlivosť. Preto nepriateľ duše chce, aby si si pre hriech vybral iné slovo. Chce ti zabrániť, aby si dal do poriadku svoje účty s Bohom. Nemôžeš byť oslobodený od hriechu, ktorý si neuznal za hriech, a preto ani nevyznal. Človek nepotrebuje pomoc iného, aby sa oslobodil, keď to zvládne sám. Preto máme toľko formálnych kresťanov. Nie sú vykúpení, lebo nedovolia, aby ich očistila krv Ježiša Krista. Vyčerpávajú sa márnymi pokusmi o vlastné vykúpenie. Nepoznajú radosť z milosti. Nepovažujú sa za požehnaných vďaka Ježišovi Kristovi.

Ak si jedným z nich, je len jedna cesta, ktorou musíš ísť. Vedie do svetla, do svetla Božieho slova. Tam sa všetko nazýva pravým menom. Tam nájdeš, kto si. Odhalené budú nielen naše vonkajšie skutky a ich motívy. Na svetlo vyjdú aj hriechy dobre ukryté v tmavých zákutiach mysle. Musíš ten hriech vyznať. Nemôžeš už ďalej mlčať. Povedať Bohu celú pravdu sa pre teba stane nevyhnutnosťou. Z hĺbky srdca vychádza modlitba: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu!“ V tejto situácii smieš počuť nádherné Pánovo slovo. Odvoláva sa na svoju spravodlivosť a uisťuje ťa, že tvoje hriechy sú odpustené a si očistený od všetkej neprávosti.

Boh nemôže nikdy zabudnúť na Ježiša. Tvoj hriech bol odňatý a trest za teba vykonaný. Toto platí pevne dnes, zajtra aj naveky.

Hans Erik Nissen

„A bude sedieť prepaľujúc a prečisťujúc striebro, a tak prečistí synov Léviho a očistí ich…“ (Mal 3:3)

Istá pani prišla po tento text vo svojej Biblii a celkom mu nerozumela. Na druhý deň vošla do obchodu, kde muž prečisťoval striebro a dala mu niekoľko otázok. Potom sa spýtala: „Sedávate pri rozpúšťaní striebra?“

„Áno, pani. Musím pritom sedieť a mať oči upreté na taviaci téglik, lebo striebro sa poškodí, ak sa pridlho taví.“ Teraz pochopila, prečo sa musí sedieť pri prečisťovaní. Keď vychádzala, tavič na ňu zavolal: „Ešte jedno som zabudol. Keď vidím svoj obraz v striebre jasne ako v zrkadle, potom viem, že je prečisťovanie skončené.“

Bude aj v tebe dnes vidno obraz Pána Ježiša?

Ó, Jezu, zla viacej vo mne nenechaj, skonči dielo cele;

PS 250, 2

MUDr. Viera Roháčková

„V každom čase všetkých modlitieb a prosieb modlievajte sa v duchu; dbajte pritom vytrvalo a proste za všetkých svätých“ Ef 6:18

Kedy by sme sa mali modliť? Podľa apoštola Pavla „v každom čase všetkých modlitieb a prosieb“ (Ef 6:18). To v podstate pokrýva všetko. Modlíš sa ráno, popoludní a večer. Nejde tu o nepretržitý monológ ráno, na obed a večer. Ide o to, aby si mal otvorenú linku k Bohu a často sa k nemu modlil počas celého dňa.

Keď ťa počas prechádzky naplní krása prírody, chváľ Boha za jeho stvorenie. Keď čítaš správy o prírodnej katastrofe, pros Boha, aby zmiernil utrpenie. Keď ťa po práci privítajú tvoje deti, poďakuj Bohu za svoju rodinu – a potom ho popros o múdrosť a trpezlivosť, aby si vyriešil spor, ktorý sa tiahne už od obeda.

Vhodný čas na modlitbu je kedykoľvek; žiadny čas na modlitbu nie je nevhodný.

Prorok Daniel dokonale ilustroval tento bod. Daniel bol dôveryhodným poradcom kráľa Dária. Ostatní poradcovia kráľa začali na Daniela žiarliť a sprisahali sa, že ho zničia. Problémom bolo, že Daniel bol úplne čistý. Nemal v skrini žiadnych kostlivcov. Jediné, čoho sa dopustil, bolo to, že bol verný Bohu. Trikrát denne šiel do svojho domu, otvoril všetky okná, pokľakol a modlil sa.

Danielovi nepriatelia presvedčili kráľa, aby podpísal dekrét, ktorý zakazoval modliť sa k akémukoľvek bohu okrem kráľa. Každý, kto porušil tento dekrét, mal byť hodený levom. Ak niekedy bol nevhodný čas na modlitbu, tak to bolo práve vtedy.

Daniel vedel o kráľovom dekréte všetko. Mal niekoľko možností. Mohol si dať prestávku od modlitieb, kým dekrét nevypršal. Mohol si nájsť súkromnejšie miesto na modlitbu. Mohol si svoje modlitby zapisovať do denníka namiesto toho, aby ich vyslovoval nahlas. Avšak jeho modlitebná rutina pre neho znamenala príliš veľa. Daniel 6:11 prezrádza: „… tri razy denne kľakol na kolená, modlil sa a oslavoval svojho Boha, ako to robieval predtým.“

Nemodlil sa za zázračný únik pred trestom smrti. Nemodlil sa za pomstu svojim nepriateľom. Vzdával Bohu vďaku. Daniel pochopil, že keď vidíme Boha takého, aký skutočne je, vidíme aj svoje výzvy, problémy a potreby také, aké skutočne sú. Bol to muž, ktorý vedel, ako sa modliť.

Rovnako ako Nehemiáš. Nehemiáš bol čašníkom kráľa Artaxerxa, keď izraelský národ žil v exile v Perzii. Nehemiáš využil svoj vplyv, aby kráľa upozornil na ťažkú situáciu židov v exile, ktorí sa vrátili do Jeruzalema, aby znovu vybudovali chrám. Kráľ sa spýtal Nehemiáša: „Čo si želáš?“ (Neh 2:4, Botekov preklad).

Pozrite sa na slová, ktoré nasledujú: „Vzýval som Boha nebies…“ Počas možno najdôležitejšieho rozhovoru svojho života Nehemiáš videl vhodnú príležitosť na modlitbu.

Rovnako vhodné príležitosti na modlitbu rozpoznáme aj my, pokiaľ budeme udržiavať svoju modlitebnú linku otvorenú – či už ide o silu prekonať jednu z búrok života, alebo o slová, ktorými môžeme predstaviť evanjelium neveriacemu.

Každý čas je vhodný čas na modlitbu; žiadny čas nie je  na modlitbu nevhodný.

Otázka na zamyslenie: Kedy boli v tvojom živote vhodné príležitosti na modlitbu?

Greg Laurie

„Milovaní, milujme sa, pretože láska je z Boha, a každý, kto miluje, z Boha sa narodil a pozná Boha. A toto prikázanie máme od Neho, aby ten, kto miluje Boha, miloval aj brata.“ (1J 4:7,21)

Ak chceš vedieť, ako veľmi miluješ Boha, stačí, ak budeš pozorovať svoju lásku k blížnym. Náš súcit s ostatnými je presným meradlom našej oddanosti Bohu.

Pred nejakým časom som bol s kamarátmi v múzeu v San Franciscu. Medzi vecami sme videli zbierku mučiacich nástrojov, ktoré využívali nábožní ľudia, aby prinútili ostatných veriť tak ako oni. História je z veľkej časti záznamom ľudskej krutosti voči ostatným.

Modlitba dňa

Pane Bože, naplň moje srdce, aby som mohol milovať s Ježišovým súcitom.

Billy Graham

Čo má človek robiť, keď sa ďaleko vzdialil, keď je hladný a smädný, keď je duša prázdna? Keď ho zlodej oklamal, život bolí, srdce je nepokojné a duša ubolená? Keď beznádej berie aj tú poslednú kvapku sily v živote?

Boh ich vystríhal a vravel, že takto skončia, keď Ho nebudú počúvať. Oni ale zavrhli Boha a vyvolili si hriech a nespravodlivosť. Vybrali si zlodejovu ponuku. Čo však spraví človek, ktorý podobne ako márnotratný syn, ktorý opustil otca a odcestoval do cudzej krajiny, kde premrhal všetko dedičstvo, sedí medzi sviňami a vie, že ho zlodej oklamal? (Pozri Lk 15,11-32) Keď človeku zostane len prázdnota, beznádej, pochybnosti a hlad, čo má vtedy človek robiť?

Všimnime si niekoľko veršov v Žalme 107. Blúdili púšťou, po samote, nenašli cestu k obývateľnému mestu; hladní a smädní boli, duša im chradla v tele. Vo svojom súžení volali k Hospodinovi a On ich vytrhol z ich úzkosti, viedol ich rovnou cestou, aby prišli k obývateľnému mestu. (Ž 107,4.7)

Volali k Hospodinovi.   to je cesta!

Hocijako zle by vyzerala tvoja situácia, hocičo zlé by si spravil, aj keby všetko vyzeralo nemožne a beznádejne a tvoje svedomie by ťa usvedčovalo, je tu východisko. Volať na Pána!

Vo svojom súžení volali na Hospodina. Začali sa modliť až vtedy, keď už boli bez šance. Všetky cesty zahatané, nádej potlačená. Je to veľká milosť, keď sa človek v núdzi rozhodne kľaknúť si a volať na Boha.

Lebo keď nás núdza neprivedie k modlitbe, tak nás privedie k zatrpknutosti, beznádeji a pochybnostiam a ide to s nami dole vodou…

Slovo v 107 žalme sa však netýka len Izraela. Má čo povedať aj o mne. Lebo Boh, ktorý zostúpil na púšť tejto zeme, aby ma zachránil, je pripravený spraviť so mnou to isté, čo spravil s Izraelom. Dovoľme Bohu naplniť Jeho plán spasenia v našom živote!

Ľud Izraela mal zasľúbenia, dedičstvo, prísľub, že Boh bude blízko. A predsa si zvolil kráčať vlastnou cestou. Jeho život kvôli hriechu slabol. Aj jeho volanie bolo slabé, tak ako jeho viera. Boh však to volanie vypočul. Boh rád zasiahne, keď sú okolnosti také, že už nikto iný nemôže pomôcť, lebo keď sa už nedá inak a iba Boh musí pomôcť, vtedy človek chápe, že všetka vďačnosť patrí Jemu.

Preto mám len jednu radu. Volaj na Boha v núdzi. Povedz Mu, ako ti je.

Nech ďakujú Hospodinovi za milosť, za Jeho divné skutky na ľuďoch, že dušu smädnú ukojil a hladnú dušu dobrým nasýtil. (Ž 107,8-9)

Keď človek zabúda na svojho Boha, neoslobodzuje ho to, ale stáva sa otrokom hriechu. Väzenie hriechu je tmavé a čím hlbšie človek do toho väzenia vstupuje, tým slabší je život. Tmavé mraky smrti len rastú a rastú. Žalmista o tom hovorí takto: „… sedeli v tme a temnote, zvieraní biedou, železom…“ (Ž 107,10)

Sedeli v tme a temnote… Temnota, rozsudok smrti na nich ťažko doliehal. Tma vo väzení, hlad a smäd sú jedna vec, ale strach zo straty života ich prevyšuje. Áno, sedeli v temnote a zvierala ich bieda a železo. Nie preto, že by Boh nedodržal svoje zasľúbenia, ale preto, že sa Mu obrátili chrbtom, odmietli Jeho rady a pošliapali Jeho svätú vôľu. Zvolili si siatie na poli svojho tela, v radosti svojho ja. Teraz žnú v slzách!

Ak sa nachádzaš v takomto stave, existuje len jedna cesta von. Volaj na Boha!

Lebo ja poznám úmysly, ktoré mám s vami – znie výrok Hospodinov – úmysly smerujúce k blahu, a nie k nešťastiu: dať vám budúcnosť a nádej. ( Jer 29,11)

Jediné, čo potrebuješ, je volať k Bohu! Boh na to čaká!

A pamätaj, Bohu nie je nič nemožné!

Curt Westman

„A keď sa modlíte, nehovorte mnoho ako pohania, ktorí sa domnievajú, že pre svoju mnohovravnosť budú vyslyšaní. Nebuďte im teda podobní! Veď Boh, váš Otec, vie, čo potrebujete, skôr, ako Ho prosíte.“ Mt 6:7-8

Ak chceš byť rastúcim kresťanom, musíš mať aktívny modlitebný život. Musíš pravidelne komunikovať s Bohom a počúvať ho.

Niektoré cirkevné tradície naznačujú, že existujú správne a nesprávne spôsoby modlitby. Že Boh uprednostňuje, aby sme boli formálni, dôstojní a úctiví a používali presné a správne slová v presnom a správnom rytme.

Ale to nie je nevyhnutne tak. Modlitba je rozhovor. Rovnako ako iné rozhovory, môže byť formálny alebo neformálny. Samozrejme, keď sa nachádzame v Božej prítomnosti, nemôžeme si pomôcť a musíme byť úctiví, ale to neznamená, že musíme byť formálni, dôstojní, správni alebo presní.

Nie je to tak, že jeden spôsob modlitby alebo postoj je legitímnejší ako iný. Môžeš sa modliť v akejkoľvek polohe, kedykoľvek a kdekoľvek. Niekedy máme pocit, že Pán odpovie na naše modlitby rýchlejšie, ak sa modlíme v kostole. Ale to vôbec nie je pravda.

Daniel sa modlil v jame s levmi. Dávid sa modlil na poli. Peter sa modlil, keď kráčal po vode – a o niekoľko okamihov neskôr, keď bol pod vodou. Jonáš sa modlil z ešte väčšej hĺbky, z brucha veľkej ryby. Boh vypočuje tvoje modlitby, nech sa nachádzaš kdekoľvek.

Tvoje modlitby môžu a mali by zodpovedať tvojim okolnostiam. Môžeš sa modliť verejne, súkromne,  nahlas, potichu. Môžeš sa modliť na kolenách, v stoji, v sede, v ľahu alebo dokonca za volantom. Môžeš zdvihnúť oči k nebu a modliť sa. Môžeš zavrieť oči a modliť sa – pokiaľ práve nešoféruješ.

Tvoje modlitby nemusia nikoho ohromovať. Nemusia podnecovať veriacich k zvolaniu „Amen“. Nemusia demonštrovať tvoje biblické vedomosti alebo slovnú zásobu. Okrem varovania v Matúšovi 6:7-8, aby sme sa nemodlili ako pohania, Ježiš tiež povedal: „Keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli; veru vám hovorím: Majú svoju odmenu.“ (Mt 6:5)

Tvojím cieľom by malo byť vytvorenie modlitebných návykov, ktoré ti vyhovujú – takých, ktoré prehlbujú tvoj jedinečný vzťah s nebeským Otcom. Ak si radšej aktívny, modli sa počas chôdze. Ak sa nechceš rozptyľovať, modli sa na súkromnom mieste. Ak nemáš rád dlhé rozhovory, modli sa v krátkych intervaloch počas dňa. Do svojich modlitieb začleň slová žalmistov alebo texty svojich obľúbených chválospevov.

Vytvor si dynamický modlitebný režim, ktorý ťa bude motivovať, otvorí tvoje srdce Božiemu vedeniu a bude vyhovovať tvojej osobnosti a okolnostiam. Objav, ako môže modlitba zmeniť tvoj život.

Otázka na zamyslenie: Ako by si opísal svoje modlitebné návyky?

Greg Laurie

„A ďalej nech ma nikto netrápi, lebo ja nosím jazvy Pána Ježiša na svojom tele.“ (G 6:17)

Garibaldi, taliansky národný hrdina a veľký bojovník za zjednotenie Talianska, mal ohnivú reč a vyzýval tisíce mladých Talianov do boja za slobodu otčiny. Bojazlivý mládenec sa k nemu priblížil a pýtal sa ho:

„Pane, keď budem bojovať, čo bude mojou odmenou?“ Rýchle ako blesk prišla nekompromisná odpoveď:

„Rany, jazvy, zlomeniny a možno i smrť. Ale pamätaj, tvojimi ranami bude Taliansko oslobodené.“

Či budeš ochotný vydržať rany a zlomeniny na oslobodenie nesmrteľných duší dnes?

Slávneho vodcu čaty tvoríme, vydobyť Kristu svety strojíme;

PS 360, 1

MUDr. Viera Roháčková

„Preto aj môže dokonale spasiť tých, čo skrze Neho pristupujú k Bohu…“ List Židom 7:25

Prečo je tak ťažké veriť, že som naozaj spasený? Lebo môj kresťanský život je slabý a váhavý a neprestajne ma obviňuje. Môžem byť Božím dieťaťom, keď som taký, aký som? Môžem byť znovuzrodený, keď v sebe cítim tak málo sily nového života?

Niekoľkokrát som sa už pevne rozhodol, že sa veci musia zmeniť. Snažil som sa aj napraviť svoje cesty. Ale nevidím žiadnu trvalú zmenu. Hneď potom, ako som sa rozhodol, sa zdalo, že sa veci zlepšujú. Krátko nato však bolo všetko ako predtým. Zároveň však poznám iných kresťanov, ktorí môžu rozprávať o napredovaní a víťazstve.

Preto si kladiem otázku: Som skutočne Božie dieťa?

Áno, mnoho úprimných kresťanov sa to pýta. Ak to jasne nepochopia, tak ich budú trápiť nebiblické myšlienky, čo skutočne znamená patriť Pánovi Ježišovi. Božie dielo je dokonané. Väčšina ľudí sa na tom zhodne. S Bohom a Jeho dielom je všetko v poriadku. Problém je v tom, čo máme robiť my. Nádherné je, že Boh dokončil nielen celé svoje dielo, dokončil aj všetky tvoje diela. Nezostalo nič, čo by si mal urobiť ty. Božie slovo hovorí, že Ježiš zachraňuje celkom a v plnom rozsahu. Nezískal pre nás len čiastočnú spásu.

Je to tak, že keď sa na seba dívame v jasnom a prenikavom svetle pravdy, vyzerá to s nami zle. Zároveň platí, že čohokoľvek sa Ježiš dotkne, mení na úspech. Čo chcel? Chcel byť zdrojom večného a dokonalého spasenia pre hriešnikov. Aj sa ním stal. Boh Ho vzkriesil z hrobu. Otec tým prehlásil Ježišovo dielo za dokonané. Uprostred svojej slabosti to dielo vlastníš, ak sa k Ježišovi utiekaš. On ručí za teba.

Preto môžeš smelo pozdvihnúť hlavu a povedať: Som spasený. Ježiš ma spasil úplne a celkovo!

Hans Erik Nissen

„… v prácach nie leniví, duchom vrúci, Pánovi slúžiaci.“ (R 12:11)

Zbožná vdova so štyrmi deťmi sa nasťahovala do domu, kde bývala rodina známeho opilca. Vdova vybadala, že ako to už býva, muž sa stal opilcom preto, lebo žena zle hospodárila. A tak začala učiť ženu, ako má urobiť dom milším a čistejším, ako má variť chutné jedlá a podávať ich načas. Umyla deti, ženu naučila štopkať a plátať. Nešťastná žena začala mať nádej, oči jej začali žiariť a tvár ružovieť. Dostala radosť a silu k životu a znova si získala srdce svojho muža. Bývalý opilec a jeho žena sa stali milými deťmi Božími.

Kto bude dnes za teba ďakovať Pánovi?

Pastiera si nasledujte, k Nemu veďte zblúdilých!

PS 128, 11

MUDr. Viera Roháčková

„Lebo čokoľvek bolo napísané nám na poučenie, bolo napísané, aby sme skrze trpezlivosť a skrze útechu Písem mali nádej.“ R 15:4

Nádej, ktorú potrebuješ, nenájdeš v ľuďoch ani vo veciach. Nenájdeš ju v politikoch ani v politických záležitostiach, bez ohľadu na to, na ktorej strane spektra sa nachádzaš. Nenájdeš ju v technológii ani vo vede, ani vo vzťahoch, ani v úspechoch.

Jób 8:13-15 hovorí: „Tak sa stane všetkým, ktorí zabúdajú na Boha, a zanikne nádej hanobníka, ktorý na nitke stavia všetko svoje dúfanie a na pavučine svoju dôveru. Oprie sa o svoj dom, ale ten neobstojí, chytí sa ho, ale ten neostane stáť.“ Naopak, Žalm 42:5 hovorí: „Na to chcem spomínať a vyliať svoje srdce, že do Božieho domu v zástupe som chodieval za hlasitého plesania a vďaky so svätiacim davom.“ Toto je nádej, ktorá nám dáva silu pokračovať v živote.

Táto nádej nie je zbožným želaním ani slepým optimizmom. Je to tichá istota. Je to nadprirodzená istota. Túto nádej nachádzame na stránkach Písma. Pravá a trvalá nádej pochádza od Boha a z Jeho Slova.

Apoštol Pavol povzbudzuje: „Lebo čokoľvek bolo napísané nám na poučenie, bolo napísané, aby sme skrze trpezlivosť a skrze útechu Písem mali nádej.“ (R 15:4). Žalm 119:114 hovorí: „Ty si mi clonou, štítom; na Tvoje slovo čakávam.“ Ak sa ti teda zdá, že v tvojom živote chýba nádej, môžeš ju doplniť tým, že budeš tráviť čas v Božom Slove.

Budú chvíle, keď budeš potrebovať doplniť energiu, pretože v živote nie vždy všetko vychádza podľa plánu. Nie všetky manželstvá prežijú. Nie všetky stratené deti sa vrátia. Nie všetky lekárske vyšetrenia majú dobré výsledky. Nie všetky krízy skončia šťastne. Vtedy je potrebné prijať skutočnosť, že čokoľvek sa v živote stane, či už je to úžasné, alebo bolestivé, je to len dočasné.

Robíme z pozemského života obrovskú vec, pretože je to jediný, ktorý poznáme. Ale prichádza a odchádza pomerne rýchlo. 1Kron 29:15 pripomína: „Lebo sme pred Tebou cudzincami a usadlíkmi ako všetci naši otcovia. Naše dni na zemi sú ako tieň a bez nádeje.“

Nebo – naša konečná nádej – je večnosť. V nebi Boh napraví všetky krivdy. Odpovie na všetky otázky. Uľaví všetku bolesť. Nahradí naše slzy smiechom a radosťou. V nebi budú naše straty viac než kompenzované.

Preto Pavol napísal: „Ak ste teda boli vzkriesení s Kristom, hľadajte to, čo je hore, kde Kristus sedí na pravici Božej. Myslite na to, čo je hore, a nie na to, čo je na zemi.“ (Kol 3:1-2) Nebo je miesto, kde sa nachádza naša najvyššia nádej, a preto keď bojujeme tu na zemi, by naše myšlienky mali smerovať k nebu.

Otázka na zamyslenie: Ako by v tvojom živote vyzeralo upriamenie pohľadu na realitu neba?

Greg Laurie